futbale. Zúčastnil sa ich aj náš učiteľ František Pitoňák z Popradu. Po návrate sme mu položili pár otázok.
Kto sa zúčastnil na majstrovstvách?
Zo Slovenska to bola výprava 43 ľudí. Z toho 16 futbalistov, 12 volejbalistov, 10 atlétov a 5 členné vedenie. Opäť sa ale potvrdilo, že čím ďalej od Bratislavy, tým je ťažšie sa do reprezentačného družstva dostať. Z východného Slovenska som bol jediným zástupcom.
Ako ste vlastne dopadli?
Súťažil som v atletike. Ako prvá atletická disciplína bola beh na 100 metrov. Na štart som nastupoval s malou dušičkou, pretože na štarte sa zišla celá európska šprintérska elita na čele s gréckym reprezentantom, ktorý bol veľkým favoritom. Možno to bolo mojou výhodou, že so mnou nikto nerátal. Po vyrovnanom súboji až po cieľovú pásku o mojom víťazstve rozhodla cieľová fotografia. Čas 11,15 s. ma veľmi milo prekvapil. V živote som ešte rýchlejšie nebežal. Týmto časom som zároveň vytvoril nový európsky rekord.
Z agentúrnych správ však vieme, že ste štartovali ešte v jednej disciplíne?
Áno, po 60 minútach odpočinku som nastúpil na štart behu na 1500 metrov. Tu bola moja pozícia úplne odlišná. Nakoľko som obhajoval víťazstvá z predchádzajúcich dvoch majstrovstiev, súperi boli na mňa nachystaní a strážili ma počas celého behu. Od začiatku bolo tempo veľmi pomalé, nik nechcel ísť do čela pretekov. V všetko nasvedčovalo tomu, že záver pretekov bude veľmi rýchly. To mi vyhovovalo, pretože mám dobrý finiš. V polovici trate som nastúpil a nasadil pekelné tempo (400 metrov za 50 sekúnd), ktoré ani jeden z mojich protivníkov nevydržal. V cieli ma už čakala olivová koruna pre víťazov a radosť z hetriku (po víťazstvách na 1500 m v roku 1999 v nemeckom Kaiserslauterne a roku 2000 v belgickom Leuvene).
Aké boli podmienky a cesta?
Nakoľko po minulé roky sa majstrovstvá uskutočnili cez školský rok počas víkendu, boli sme radi, že Gréci ich usporiadali až počas prázdnin. Nemuseli sme sa ponáhľať späť do školy a tak sme si pobyt predĺžili až na celý týždeň. Ako učiteľ zemepisu rád spoznávam nové krajiny a tak som bol rád, že cestu do Grécka sme neabsolvovali letecky ale pozemnou dopravou. Do Bratislavy vlakom, do talianskeho mesta Terst autobusom, a z Talianska do Grécka loďou.
A aký bol priebeh majstrovstiev?
Gréci pripravili majstrovstvá na veľmi vysokej úrovni. Po organizačnej stránke a aj zabezpečenie pre športovcov. Bývali sme v najlepšom hoteli v meste a strava bola výborná. Okrem športového zabezpečenia sa Gréci postarali aj o náš program na celý týždeň. Previezli nás na výletnej lodi, navštívili sme opustené ostrovy i tajomné jaskyne. Zaviedli nás na najkrajšie pláže, vo vnútrozemí nás na lanovke vyviezli na vrchy v blízkom pohorí. Prešli sme sa cez kaňony a povesťami opradenú rieku Acherón. Veľmi pekný bol aj záverečný banket spojený z vyhlasovaním výsledkov, kde mi kultúrny program pripomínal otvorenie Olympijských hier.
Aká bola partia?
Ako tradične, keď sa stretnú učitelia, vždy sa vytvorí fantastická partia. Dokázali sme sa perfektne povzbudzovať, ale aj zabávať sa s ostatnými výpravami. Jazyková bariéra nebola žiadnym problémom, za čo sme od ostatných výprav zožali nejedno uznanie a potlesk. Pri rozlúčke sa nejednému do očí tlačili slzy a museli sme sľúbiť, že o rok sa na majstrovstvách, ktoré budú vo Francúzsku opäť stretneme.
A čo privítanie doma?
Doma ma už za víťazstvo čakala veľká torta od rodičov a priateľky Janky a samozrejme menšia oslava v kruhu mojich priateľov.
K blahoželaniam sa pripájame aj my a prajeme veľa ďalších športových úspechov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
