jedného spínacieho elektrónu. Na báze jednotlivých uhlíkových nanotrubíc, stotisíckrát tenších než ľudský vlas, pracuje tento jednoelektrónový tranzistor (Single Electron Transistor, SET) efektívne aj pri izbovej teplote, informujú vedci v americkom odbornom časopise Science.
"Vyvinuli sme ďalší dôležitý komponent pre nástrojovú skrinku molekulárnej elektroniky," povedal vedúci tímu Cees Dekker. Špičkou rastrovacieho silového mikroskopu (AFM) vytvorili vedci v nanotrubiciach ostré krivky s priemerom miliardtiny metra a dĺžkou 20 nanometrov. Túto prekážku môžu prekonať pri určitom napätí len jednotlivé elektróny.
Ak jeden elektrón vyšle signál "zapnúť", môže určitý počet elektrónov preskočiť z jednej nanoelektródy na susednú. Ak dá tranzistor pokyn na vypnutie, prúd elektrónov sa preruší.
Jednoelektrónový tranzistor môže podľa Dekkera pracovať vďaka miniatúrnej veľkosti aj pri izbovej teplote, pretože teplotné výkyvy sú na tejto úrovni zanedbateľné. Fyzikom sa doteraz darilo prepínanie s elektrónmi len pri extrémne nízkych teplotách blízko hranice absolútnej nuly (mínus 273,15 řC).
SET predstavuje významný úspech na ceste k oveľa menším a výkonnejším počítačovým čipom budúcnosti. Molekulárna elektronika má v porovnaní s kremíkovou technológiou, ktorá už narazila na svoje hranice, podstatne väčší rozvojový potenciál.
Autor: Delft (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
