by sa mohla magma dostať na zemský povrch za 30.000 rokov, čo je v geologickom meradle závratné tempo. Všeobecne prijatá teória ale hovorí o podstatne dlhšej dobe.
Tento rozpor sa rozhodli objasniť Paul Hall a Chris Kincaid z Univesrity of Rhode Island na jednoduchom modeli, ktorý tvorila umelohmotná fólia ťahaná cez cukrový sirup. Povrch fólie bol potretý alkoholovým roztokom, z ktorého sa občas uvoľnili kvapky a sirup transportovali smerom nahor.
Model pripomínal subdukčnú zónu. Takto sa označuje miesto, na ktorom sa oceánska platňa podsúva pod kontinentálnu platňu. Pritom sa čiastočne rozpúšťa a vzniká magma. Tá má menšiu hustotu ako okolitý materiál a preto stúpa cez kanály v kontinentálnej platni smerom nahor. Názorným príkladom tohto procesu je reťaz vulkánov v Tichom oceáne nazývaná "ohňový pás".
Hall a Kincaid pozorovali rôzne reakcie modelovej "magmy". Od hustoty roztokov a rýchlosti fólie závisel spôsob vystupovania kvapiek na povrch. Za určitých podmienok zanechali kvapky po sebe kanály, ktoré sa postupne spojili do siete a tá urýchlila výstup ďalších kvapiek. Podobný proces sa môže podľa geológov odohrávať aj v zemskej kôre.
Autor: Kingston (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
