Košice - Dva prokurátorské protesty prišli v týchto dňoch na košickú radnicu.
"Prvý sa dotýka nového Štatútu mesta Košice, časti dane z nehnuteľností. Prokurátorov názor vychádza len zo zákona o dani z nehnuteľností, podľa ktorého je správcom dane mestská časť a tvorí príjem jej rozpočtu. Za mesto zasielame stanovisko, náš názor je iný, pretože si treba vyjasniť, čo je obec, čo je mesto a čo sú Košice. Podľa nás by mala byť daň z nehnuteľností príjmom mesta ako celku a nie mestskej časti. Budeme o tom diskutovať, treba si to vyjasniť," uviedol pre Korzár primátor Trebuľa.
Pripomeňme, že mestské zastupiteľstvo po dlhých rokovaniach schválilo nový Štatút mesta Košice na mimoriadnom zasadnutí koncom minulého roka.
Najpodstatnejšou zmenou bolo zavedenie nového systému prerozdelenia daní z nehnuteľností. Od roku 1992 plynula daň z nehnuteľností do pokladne mestských častí, ktoré sú samostatnými právnymi subjektami, resp. obcami. Všetky povinností vyplývajúce zo Zákona o obecnom zriadení (mestská hromadná doprava, verejné osvetlenie, zeleň a požiarny zbor, cesty atď.) však boli povinnosťami mesta Košice.
Vedenie mesta chcelo tento paradox odstrániť novým štatútom, keďže príjmy mesta nestačili pokrývať povinnosti radnice.
Filozofia nového štatútu vychádzala z dobrovoľnej solidarity bohatých mestských častí, v ktorých sa nachádzajú priemyselné zóny a tak majú vyššie príjmy z daní, s ostatnými mestskými časťami, kde sa nachádzajú predovšetkým obytné domy.
Nový štatút prerozdelil daň z nehnuteľností medzi MČ Šaca, Džungľa a mesto Košice tak, že 80 percent malo dostať mesto a 20 zostať v miestnej pokladni.
Šacania sa rozhodli, že do mestskej kasy prispejú dobrovoľne 40 miliónmi, hoci podľa prepočtov mesta malo ročne prísť viac ako 65 miliónov. MČ Džungľa sa rozhodla vypísať referendum, v ktorom jej občania vyslovili nesúhlas s tým, aby 80 percent z daní z nehnuteľností odišlo do mestskej pokladne, a tak Džungľa neprispieva ani korunou.
Postoje spomínaných mestských častí skomplikovalo v praxi plnenie nových úloh (verejné osvetlenie, komunikácie III. a IV. triedy, zimná údržba), ktoré mesto presunulo na mestské časti s tým, že peniaze na ich zvládnutie malo mesto rozdeliť z balíka od Šace a Džungle.
"So Šacou sme sa napokon dohodli na 40 miliónoch, ale tých 16 chýba. Tieto peniaze, s ktorými sme rátali, mali mať na účte Sever, Západ, Furča, kde majú teraz problémy. Prípad Džungle ukázal, že v tomto meste žije 350 ľudí ako samostatná obec a nezaujíma ich, kto zaplatí zimnú údržbu, mestskú hromadnú dopravu," hovorí Zdenko Trebuľa.
Mesto teraz dlhuje MČ Západ 3,5-milióna korún, za ktoré mal urobiť opravy na komunikáciach III. a IV. triedy, 2,7-milióna MČ Sever. Podielové dane podľa slov primátora posiela mesto mestským častiam zatiaľ pravidelne. Prokurátor, opierajúci sa o Zákon o daniach z nehnuteľností, zastáva jednoznačný názor, že tieto dane sú príjmami obce, resp. mestskej časti, v ktorej nehnuteľnosti stoja.
"Druhý protest prokurátora sa týka spoplatňovania súhlasu na používanie erbu mesta, pretože takýto poplatok sa nenachádza v Zákone o miestnych poplatkoch. Doporučuje nám, aby sme to zmenili. Budeme hľadať iné riešenie, ako zabrániť zneužívaniu erbu mesta bez súhlasu. Pravdepodobne pôjdeme cestou sankcií, ak erb niekto použije bez súhlasu radnice," uzavrel primátor Zdenko Trebuľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
