sa dostal na čelo olympijského hnutia. Po dvoch dekádach prezidentovania MOV končí. Rozhodlo sa o tom v Moskve...
Odchádzal v predvečer 81. narodenín. Odchádza po tom, čo mu v minulom roku, počas OH v Sydney umrela na rakovinu manželka Maria Theresa, čo vraj tiež urýchlilo jeho defintívu. Odchádza po rokoch, ktoré sa v súvislosti s jeho menom spájajú so športom. Lebo, hoci Juan Antonio Samaranch Torello je vyštudovaný právnik a vo svojej kariére bol i ministrom a veľvyslancom, je predovšetkým predstaviteľom športu. S ním sa vlastne "spolčil" ešte počas študijných liet, keď hrával futbal v školskom klube. Presnejšie, pokúšal sa, vďaka nie príliš úspešnému pôsobeniu na trávniku sa skoro presťahoval do ringu. V ňom absolvoval niekoľko súbojov, ktoré mu vyniesli prezývku "Kid Samaranch". Ani tu sa veľmi neuplatnil, nakoniec prvá polovica prezývky vyjadrovala podstatu Samaranchových úspechov. Presunul sa ďalej medzi hokejistov na kolieskových korčuliach. Najprv ako brankár, potom ako tréner. Keď španielsky reprezentačný tím pod jeho vedením získal v roku 1947 striebro na MS, dostal Samaranch definitívne zelenú. Francov režim sa chcel dostať z izolovanosti vo všetkých smeroch, úspech patrične spropagoval. A Juan Antonio Samarch sa stal osobou verejne známou... Čoskoro sa prejavili jeho organizačné schopnosti a schopnosť adaptovať sa.
Francov človek mostíkom medzi Moskvou a MOV
Samaranchova hviezda stúpala. V roku 1966 sa stal ministrom športu v Španielsku. V Španielsku éry generála Franca, ktorý bol známy svojou nedôverčivosťou a tým, že do vládneho kabinetu si hocikoho nepustil. Samotné Španielsko však už vo svete podobný problém prestávalo mať, medzinárodne chápaný ostrakizmus voči fašistickej diktatúre rokmi povaľoval. Najmä pre Západ sa zo Španielska stával cenný spojenec, ktorému sa postupne otvárali dvere do politických, ekonomických a ďalších nadnárodných štruktúr. Nie div, že hneď v roku 1966 sa frankistický minister športu stal jedným z členov MOV. Vedenie MOV malo v 60. rokoch povesť uzavretého konzervatívneho krúžku starých pánov, popíjajúcich whisky a vedúcich nekonečné debaty o obrane čistoty športu pred zákerným profesionalizmom. V takomto prostredí sa dokázal Samaranch opäť rýchlo presadiť, už v roku 1970 bol členom Výkonného výboru MOV, o štyri roky neskôr jeho viceprezidentom. Práve v tomto období sa rozhodlo o tom, že OH 1980 sa uskutočnia v Moskve. Bystrý Samaranch reaguje po svojom, v Madride rozbieha sériu stretnutí a rozhovorov s tými správnymi ľuďmi a... V roku 1977 je vymenovaný za španielskeho veľvyslanca v ZSSR! Automaticky sa tak stal spojovacím mostíkom medzi MOV a Moskvou. Na začiatku roku 1980 už prakticky stopercentne vedel, že sa stane novým šéfom MOV. Podpora krajín socialistického tábora bola jednoznačná, tým pádom i podpora krajín tzv. tretieho sveta, teda Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Silný impulz Samaranchovej kandidatúre dodal i Francúzsky olympijský výbor, Francúzi cítili šancu konečne pristrihnúť krídla anglosaskej nadvláde v MOV a riadili sa heslom bližšej košele ako vzdialenejšieho kabátu. Španielovi dôverovali viac... Nová metla začala okamžite zametať. Zdalo sa síce, že Samaranch situáciu, ktorú mu pripravili politici nezvládne, stal sa však opak. Španiel totiž dokázal preplávať tradične doslova zamínovanými vodami bojkotov OH (spomeňme si na OH 1956, keď športovci zo Západu na protest proti sovietskej invázie do Maďarska odmmietli prísť do Melbourne, spomeňme si na OH 1976 v Montreale, kde africké krajiny odmietli prísť na protest proti účasti výpravy rasistickej JAR), najprv moskovskému, ktorý za sovietsku inváziu do Afganistanu pripravil Západ, potom tomu v Los Angeles, ktorý o štyri roky ako revanš za medvedíka Míšu pripravil (s výnimkou Číny, Rumunska a Juhoslávie) Ostblok. Samaranch totiž dokázal aj zdanlivý neúspech imidžovo premieňať na opak. Trebárs OH 1980 v Moskve sa zúčastnilo 80 krajín, čo bole menej ako v Ríme 1960, nakoniec 29 krajín sa pridalo k protestu USA, 33 na pozvánky ani nereflektovalo. Nepomohli si, Rusi odchádzali z Afganistanu až v roku 1989. Už v roku 1988 v Soule však bol, s výnimkou KĽDR, prakticky celý svet... Samaranchovo sebavedomie stúpalo, počas ZOH 1994 v Lillehammeri si dokonca odskočil do Sarajeva, kde pri príležitosti 10. výročia ZOH v bosnianskom meste apeloval na ukončenie vojnového stavu medzi Srbmi, Chorvátmi a moslimami. Tu však jeho misia narazila na balkánsky temperament...
Na olympiádu treba peniaze, peniaze a peniaze
Samaranch sa vrhol na nový, dovtedy nepoznaný aspekt olympizmu. Na jeho "profesionalizáciu". V roku 1981 sa na zasadnutí MOV v Baden - Badene z olympijskej charty vyškrtla pasáž o "olympijských amatéroch". Na futbalovom turnaji OH 1984 v Los Angeles sa tak predstavili profíci, podmienkou bolo, že predtým nesmeli hrať na MS či ME (prípadne inom kontinentálnom šampionáte). Gesto ocenil i Francúz Michel Platini: "Povedzme si pravdu, predchádzajúce olympiády boli prehliadkou falošných amatérov zo socialistických krajín. Takto to má väčší zmysel." Na OH 1988 v Soule sa futbalový turnaj ešte viac sprofesionalizoval, práve tu prvýkrát zažiaril Romario, po mnohých desaťročiach sa na olympiáde dostal k slovu tenis, aj s absolútnou väčšinou perfektne zarábajúcich hráčov. Zrazu začali v lausanskej centrále MOV vznikať nové oddelenia. Právny. Marketingový. Mediálny. Rástol organizačný aparát, až sa začínali ozývať kritické hlasy voči byrokratizácii MOV. Dosahovali sa však aj výsledky. Samaranch sa totiž stal úspešným obchodníkom s piatimi kruhmi. Naozaj úspešným, firemné giganty na celom svete totiž mali záujem dávať peniaze za "olympijský imidž". Špirálovito rástol záujem médií, televízií, divákov... Ak OH 1980 v Moskve mali hodnotu televíznych práv vyjadrenú sumou 101 miliónov dolárov, v prípade OH 1984, hier s prívlastkom "prvá súkromne financovaná olympiáda", v Los Angeles to bolo 1,33 miliardy USD! V roku 1986 urobil Samaranch ďalší zásadný krok, zmena charty sa viedla v zmysle, že ZOH a LOH nebudú v rovnakom roku. Hlavným leitomtívom boli opäť financie, prakticky od tých istých firiem - sponzorov sa totiž v jednom roku zháňali ťažšie. A tak sa pristúpilo na komerčnejší model, zimné OH dva roky po letných a naopak. Štvorročný cyklus dostal definitívne K.O. S tou komercionalizáciou to Samaranch dotiahol do nevídaných dimenzií. Na OH 1992 v Samaranchovej Barcelone sa už na to sťažovali samotní športovci, štart súťaží sa totiž až kruto podriaďoval reklamným vysielaniam. "Pripravte sa... Ochutnajte náš nápoj... Pozor... Práve tento automobil musí byť vaším spoločníkom... Štart!," vtipne parodoval prelínanie reklamných blokov a športových súťaží anglický Sporting Life. "Rýchlejšie, silnejšie, vyššie, drahšie," pridal sa The Guardian. V roku 1996 dosiahla komercionalizácia (zdanlivý) vrchol, celý svet očakával, že OH budú patriť Aténam, storočnica prvých novodobých OH z roku 1896 hovorila jasnou rečou. V Atlante však sídli Coca - Cola a CNN Teda Turnera. Giganti to riekli jasne: "We want The Games!" A mali ich... "Cocacolizácia športu a olympizmu," vyriekla svoj názor grécka ministerka športu Meline Mercouriová. Komercionalizáciu športu si mnohí vysvetlili po svojom. Najprv rekapitulácia: Moskva bola pre OH 1980 jediným kandidátom, Los Angeles v roku 1984 taktiež. Od polovice 80. rokov sa však o právo organizácie tvrdo bojovalo. Olympiáda sa stala biznisom. Na prelome rokov 1998 - 1999 zažíva MOV najväčšiu krízu svojej histórie, médiá totiž vynášajú na povrch nepriaznivý fakt: americké Salt Lake City v snahe získať ZOH 1992 skorumpovalo každého, kto sa skorumpovať dal a chcel. Čistku v MOV realizoval samotný Samaranch. "Zažili sme krízu, rýchlo sme si však s ňou poradili. Teraz sme ešte silnejší a demokratickejší," povedal po jej vraj úspešnom zavŕšení Samaranch, za ktorého zotrvanie vo fukcii vtedy hlasovalo 86 z 89 členov MOV. Mimochodom, za pofidérny Peking a pridelenie práva organizovať LOH 2008 sa vraj v zákulisí staval najviac markíz Samaranch...
Monarchistický klan markíza Samarancha
Mal vraj odísť skôr. Tvrdil to sám. "Po OH v Barcelone som cítil, že som odovzdal svoj vrchol. Mal som 72 rokov, Barcelona priniesla veľký úspech. Vtedy som možno mohol končiť. Blížila sa však storočnica olympiád - a pri tom som nechcel byť pasívnym." Vraj však myslel aj na niečo iné, pokračovanie rodinnej ságy. V máji tohto roku ešte Juan Antonio Samaranch zožal poslednú veľkú vlnu kritiky, pretože nominoval svojho syna Juana Antonia (okrem neho má ešte dcéru Theresu) ako jedného zo siedmych kandidátov na členstvo v MOV. Ten je viceprezidentom Medzinárodnej únie moderného päťboja, pravdupovediac, nik ho nepozná, nemá za sebou žiadne diplomatické úspechy... Mnohí spolupracovníci síce Samarancha seniora varovali, aby od tohto kroku ustúpil, Samaranch to však označil za jediné želanie, ktoré mal za 21 rokov svojho pôsobenia v čele olympijského hnutia. Nuž, tých želaní bolo určite viac... Francúzsky denník L´Equipe dokonca označil nominovanie Samarancha mladšieho za zrod olympijskej monarchie a ku kritike sa pridalo aj niekoľko národných olympijských výborov. Samaranch si však nemyslí, že to, že bol dlhoročným prezidentom MOV by jeho syna zvýhodňovalo. "Môj syn môže byť plnohodnotným členom MOV. Preto som ho odporučil výkonnému výboru," povedal Samaranch na tlačovej besede po skončení zasadania výkonného výboru MOV v Lausanne. "Samaranchovi sa nikdy neodvrávalo," povedal jeden z členov MOV pre francúzske periodikum. I tak še da, hovorí sa na východe...
Samaranch večne živý...
"Keď som prvýkrát otváral dvere svojej kancelárie, bol som najšťastnejším človekom na svete," povedal Samaranch v roku 1980. O 21 rokov výrok parafrázoval. "Keď posledný krát zamknemn dvere svojej kancelárie, budem najšťastnejší človek na svete." Symboliku makl Španiel stále rád. Meno po odchádzajúcom predsedovi Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Španielovi Juanovi Antoniovi Samaranchovi bude niesť 4380 m vysoký vrch v Tadžikistane. Tadžická vláda a Tadžický olympijský výbor tak akceptovali návrh skupiny horolezcov, ktorá na horu vystúpila nedávno po prvý raz. Vrch doteraz označovali iba ako "vrch 4.380". V Lausanne sa zas po ňom pomenuje olympijské múzeum, samotný Samaranch pritom ostáva doživotným čestným predsedom MOV.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
