(ALF). Podľa neho by lekári mohli predpisovať bez obmedzenia iba asi tisíc z deviatich tisícok liekov dostupných na slovenskom trhu. Predpis iného prípravku by musel lekár zdôvodňovať v zdravotnej dokumentácii.
"Na ministerstve sa nedávno uskutočnilo stretnutie ministra so zástupcami Asociácie distribútorov liekov, na ktorom vyjadrili isté obavy z pripravovaného liekového formulára. Predovšetkým z dôvodu, že nepoznajú mechanizmus, akým sa lieky do zoznamu dostali a teda tvorba ALF-u nie je podľa nich dostatočne transparentná. Minister distribútorom prisľúbil, že keď ho Všeobecná zdravotná poisťovňa ministerstvu predloží, znovu sa s distribútormi stretne a budú o obsahovej stránke rokovať," informoval nás Mgr. Martin Urmanič, riaditeľ odboru pre styk s verejnosťou Ministerstva zdravotníctva SR a dodal, že ministerstvo si uvedomuje, že ALF nemá v súčasnosti oporu v legislatíve.
"Ambulantný liekový formulár bude nutné pretransformovať do kategorizácie liekov. Pravdepodobne k tomu dôjde pri najbližšej kategorizácii, avšak nie v tej, ktorá bude bude aktuálna v septembri. Tá je už v podstate uzavretá," poznamenal.
"Je to krok späť. Ambulantný liekový formulár sme tu už raz mali a keďže sa neosvedčil, ustúpilo sa od neho. Obávam sa, že jeho prípadné opätovné zavedenie bude mať veľmi negatívne dôsledky a doplatia naň pacienti. Myslím, že cestou k ušetreniu liekov by mal byť tlak na zlepšenie diagnostiky, pretože na zlú diagnózu neexistuje dobrý liek," konštatoval v tejto súvislosti PharmDr. František Tamer, prezident Regionálnej lekárnickej komory v Košiciach.
Zaujímalo nás, kto s iniciatívou tvorby ALF-u vyšiel.
"Na pôde ministerstva zdravotníctva zasadala pred časom komisia zaoberajúca sa liekovou politikou. Mala vypracovať návrhy na zníženie preskripcie, respektíve výdavkov na lieky, ktoré by nemali podľa našich predstáv prekročiť hranicu tridsiatich percent rozpočtu výdavkov na zdravotníctvo. Všeobecná zdravotná poisťovňa si následne predsavzala vypracovať takýto dokument," prezradil nám M. Urmanič.
Výdavky na lieky podľa jeho slov dosahujú momentálne až 34 percent všetkých nákladov v rezorte, kým napríklad v štátoch Európskej únie je to v priemere iba asi 20 percent. Priblížiť sa k tomu číslu je celkom nereálne, ale ak by sa nám podarilo klesnúť na spomínaných tridsať percent, bolo by podľa ekonómov dosť peňazí nielen na zvýšenie platov zdravotníkov, ale aj na zastavenie ďalšieho zadlžovania nemocníc.
Výrobcovia a distribútori liekov však majú na vec celkom iný názor. Podľa vyhlásenia Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok sa vydá ročne na jedného obyvateľa Slovenska asi šesťdesiat amerických dolárov na lieky, čo je v porovnaní s krajinami V4 výrazne najmenej. Svoj postoj k prípadnému zavedeniu ALF-a budú distribútori verejne prezentovať na piatkovej tlačovej besede.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
