Druhá časť
V novom ročníku 1940/1941 musel Emil Bihary pozmeniť zostavu, nakoľko niektorí hráči dosiahli vek 19 rokov, a tak z celku odišiel Karabiňoš, Kassay, Kovalčík, Lorko a Fr. Kuchár. Trénera z toho vôbec nebolela hlava. Z veľkej zásoby hráčov vytiahol tých najlepších a dal dokopy možno povedať najlepší dorastenecký celok v období rokov 1939 - 1945. Nováčikmi celku bol brankár Ladislav Kručay najväčšia brankárska nádej prešovského futbalu, Ján Uliaš (bol popri futbale vynikajúcim stolným tenistom), František Kušnír a dvaja študenti z Vranova študujúci v Prešove a to Július Čačko a Jozef Illéš. V priebehu celého ročníka novozložené družstvo neprehralo ani jeden zápas a suverénne získalo druhý titul dorasteneckého futbalového majstra Slovenska. Že to bola najzlatšia dorastenecká kompánia mohol by som tvrdiť v histórii prešovského futbalu ma podporuje impozantné skóre 89:8.
Súťaž o titul sa hrala tým istým systémom ako v prvom ročníku a dorastencom Prešova sa vo finále zoči - voči postavil výborný celok z ružomberskej liahne ŠK Ružomberok, ktorý viedol kapitán a útočník Velebný. Popravde povedané boli to dva najlepšie kolektívy dorasteneckého futbalu na Slovensku. Do finále postúpili dorastenci cez ZTK Zvolen keď po výhre Prešova 7:4 sa Zvolen odvetného stretnutia vzdal v prospech Slávie. Prvý finálový zápas sa hral v Ružomberku, kedy po umytí hláv a prehratom polčase sľúbil Ferko Kušnír hrajúci medzi Šimanským a Dankom, že to v druhom polčase obrátime. V druhom polčase strelil 3 góly a vyhrali sme 3:2. V Prešove ešte v odvete pridal 2 góly, jeden strelil Šimanský a po víťazstve 3:1 bol hrdý titul znovu v Prešove.
Prišla sezóna 1941/1942 a Emil Bihary musel zo svojho talónu vyťahovať nových hráčov pretože v roku 1941 prišlo v Prešove k decembrovému prevratu" v mužstve dospelých. O tom však až v časti o mužstve dospelých. Do nového ročníka ako novici nastúpili brankár Štefan Letkovský, Ján Kéda, Ján Kvál, Mikuláš Bielek, Ladislav Kassay, Vojtech Golec, Štefan Adam, Milan Krutý a Ján Karel. Z dvoch titulov pre Prešov boli smutní najmä bratislavčania a aby to prekazili vymysleli na SFZ nový spôsob zápasenia o titul majstrov. Tento ročník usporiadali turnajovou formou priamo v Bratislave. Začiatok pre dorastencov Prešova bol katastrofálny. Prehrali s celkom VAS Bratislava (maďarský klub v Bratislave) 5:1. Bihary ako tréner vyvodil z toho dôsledky, ktorých výsledkom bolo, že prešovskí dorastenci už svoju tretiu možnosť vyhrať titul majstra nepustili z rúk.
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou. Prešovčania v ďalších zápasoch porazili ZTK Zvolen 4:0, FC Vrútky 2:1, ŠK Bratislavu 3:1. Porazili po prvom neúspešnom zápase všetkých a titul putoval zase do Prešova. Keď si pomyslíme nato, že prešovskí dorastenci museli v jednom dni odohrať tri zápasy - také bolo pre nich pripravené vyžrebovanie - tak je potrebné sa pred ich výkonom pokloniť. Futbalová škola Emila Biharyho slávila obrovský úspech. Tieto majstrovstvá i keď divácky záujem bol neboli dobre pripravené a neboli usporiadané na štadióne ŠK Bratislava. No slúžilo ku cti usporiadateľom, že ihriská príklade prepravili. Teda: Štefan Letkovský, Kéda a Kvál v obrane, Bielek, Uliaš, Adam alebo Golec v zálohe a v útoku Krutý, Čačko, Ján Karel, Gejza Šimanský kapitán a dirigent celku a Gejza Bod ako aj Ladislav Kassay. Biharyho zverenci získali po tretíkrát titul futbalového majstra Slovenska čo sa v dejinách slovenského futbalu ešte nikomu nepodarilo.
Ročník 1942/1943 sa dorastencom Slávie nevydaril, pretože pre vek musel tréner dávať dokopy nový celok a tak dorastenci Prešova sa nestali majstrami Prešovskej futbalovej župy a nemohli sa zúčastniť ani záverečných bojov o titul.
Ročník posledný a to 1943/1944 priniesol dorastencom titul majstra župy a možnosť hrať v záverečnom semifinále z celkom ZTK Zvolen. Prvý skončil víťazstvom Prešova 3:1 a odvetný vo Zvolene skončil nerozhodne 2:2. Do finále postúpili teda celky ŠK Slávia Prešova a ŠK Sereď. Na zlosť bratislavčanom sa prešovskí dorastenci po štvrtýkrát pokúsili získať titul majstra. Prvý zápas v Prešove skončil víťazstvom domácich hráčov 3:0, aby potom v odvete sa tento výsledok opakoval teraz však v prospech ŠK Sereď, ktorý svojho súpera porazil 3:0. O majstrovi mal rozhodnúť dňa 16. 11. 1944 rozhodujúci zápas na neutrálnej pôde a kde? Nuž Bratislava zasa zasiahla a rozhodla, že v Trnave. Tento zápas sa už neuskutočnil pretože rodičia prešovských hráčov do Trnavy pre vojnové udalosti nepustili. Na základe toho SFZ vyhlásil mužstvo ŠK Sereď za dorasteneckého majstra posledného ročníka. Aj druhé miesto však bolo veľkým úspechom. Dorast Prešova vtedy reprezentovali hráči: Letkovský, Kéda, Kvál, Bielek, Horák, Hajdúk II., Hajda, Golec Eduard Ciulis, Gašparík, Hudák, Ladislav Steiner III. Laco Pavlovič a P. Kassay. Zápis do knihy slávy by bol jedinou odmenou zato čo dorastenci Prešova v rokoch 1939 - 1945 dokázali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
