vody Neptúna s trojzubcom a korunou na hlave. V starogréckej mytológii podobná úloha bola zverená bohovi Poseidonovi. Podľa Neptúna bola pomenovaná aj ôsma planéta našej slnečnej sústavy.
Usadil som sa na lavičke secesného štýlu a mysľou mi prebehli predstavy, ako centrum mesta Prešova vyzeralo pred 175 rokmi? O tomto parku vtedy ešte nebolo ani chýru, ani slychu. Námestie bolo vydláždené kameňmi a bolo prispôsobené vtedajšej podobe konskej dopravy. Na námestí sa v tom čase poriadali trhy a nachádzalo sa na ňom 10 nadzemných kamenných nádrží na úžitkovú vodu, pre bežnú potrebu mesta a jeho obyvateľov. Do nich sa voda dostávala cez drevené potrubie z vodojemu Kumšt a prečerpávacím zariadením z Mlynského jarku. Zariadenie dnes patrí múzeu a pochádza z 15. storočia, ale pre potreby mesta slúžilo neuveriteľne dlho, až do začiatku 20. storočia.
V roku 1826 Marek Holländer, bohatý haličský obchodník sa rozhodol financovať výstavbu spomínanej fontány na mieste jednej z nadzemných kamenných nádrží s vodou. Bol to jeho prejav vďaky, že sa mu ako prvému Židovi podarilo v roku 1789 usadiť v meste a tam obchodovať. Židia dovtedy nemali prístup do historického jadra mesta. Mohli len prichádzať na pravidelné trhy a mesto večer opustiť. V roku 1808 v Prešove už bolo evidovaných 14 Židov a ich počet sa potom z roka na rok zvyšoval.
Zaujal ma aj autor Neptúnovej fontány. Bol ním môj menovec, košický kamenár a sochár V. Staviarsky (1784 1848), ktorý mal poľský pôvod. Fontánu za 175 rokov jej existencie niekoľkokrát opravovali a prispôsobovali dobe, ale jej architektonická podstata sa zachovala dodnes. Nepotrebná voda sa jarčekmi odvádzala von z mesta. Tí starší občania si na tieto jarčeky ešte pamätajú. Zachovala sa len jedna z nádrží, ktorá má dnes pre Prešov vysokú historickú hodnotu a tou je práve Neptúnova fontána.
Prešov už v stredoveku a potom aj v ďalších storočiach trpel nedostatkom vody. Najvypuklejšie sa to prejavovalo v časoch obliehania mesta vojskami v 16. a 17. storočí. Vtedy si obyvatelia mesta vedeli oceniť kamenné nádrže s úžitkovou vodou a studne, ktoré si vyhlbovali pod svojimi domami, alebo ich budovali na svojich dvoroch. Ich snahu účelne podporoval aj mestský magistrát. Mnoho z týchto studní s bohatou historickou hodnotou sa zachovala dodnes. Ak mesto žilo v mieri, Prešovčania si pitnú vodu dovážali z okolitých prameňov minerálnych vôd Borkuta, Cemjaty, Kvašnej vody a z Malého Šariša. Tak sa dialo až do konca 19. storočia. V roku 1882 sa na prešovskom trhu objavila Salvatorka z Lipoviec a neskoršie aj Sultánka zo Šindliara.
Až do konca druhej svetovej vojny sa spomínané minerálne vody z Lipoviec a Šindliara do mesta privážali na konských záprahoch. Každý furman z okolia uvedených prameňov privážal na voze 600 ks dvojlitrových fliaš. Voda sa dopravovala priamo do obchodov k spotrebiteľom, ale aj na železničnú stanicu do vybudovaného skladu, ktorého majiteľom bol istý pán Augustín Schultész. Bol to veľmi zaujímavý pohľad na proces dopravy vody po ceste od Lipoviec až do Prešova. Vtedy sme na cestách stretávali furmanov a nie autá, ako je tomu dnes.
Moje úvahy a spomienky vrátim k prostrediu, v ktorom sa práve nachádzam k Neptúnovej fontáne. Je veľmi potešiteľné, že existuje toto zariadenie v parku a k tomu uprostred mesta. Je to vhodné na oddych a relax s možnosťou pozorovania, čo sa v centre mesta deje. Len sa žiada tento park prebudovať a upraviť tak, aby viacej spájal celé námestie a rozšírila sa takto najmä pešia zóna. Malo by sa odstrániť okolité oplotenie a vymeniť, či obnoviť zeleň.
Parky v strede mesta už neslúžia svojou zeleňou pre ľudí, tak ako v minulosti. Mnohé osireli a zívajú prázdnotou. Neslúžia ľuďom. Bývalý Detský park na Masarykovej ulici je uzavretý visiacou zámkou a je verejnosti neprístupný. Starší ľudia už nenachádzajú dobré podmienky pre posedenie a oddych v parku s názvom Lesík delostrelcov a podobne je tomu tak aj v parku s fontánou na Legionárskom námestí. Ani Kmeťove stromoradie už nie je bezpečné a kľudné pre posedenie atď.
Prešovské mestské centrum je z roka na rok krajšie a viac frekventované ľuďmi. Naproti tomu osirievajú príjemné lokality na okraji mesta, napr. Kolmanova záhrada a iné. Centrum čoraz viacej priťahuje ľudí a často práve tých mladších, ktorí tam často vysedávajú v rozvinutej sieti reštaurácií, krčiem, vinární a hostincov a často pri alkohole. Škoda!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
