júla schvaľované trio Magvašiho pracovných zákonov. Pred odchodom medzi anakondy už všetky tri podpísal prezident Schuster, pričom Zákon o štátnej službe sám predkladateľ už navrhuje aj novelizovať. Čo je zaujímavé najmä preto, lebo jeho partajný šéf Migaš zároveň v súvislosti s možnou reštrukturalizáciou Spiša "vyzýva k zdravému rozumu", pretože "je absurdné hovoriť o novelách zákonov týždeň po ich prijatí."
Ale to iba na okraj. Zábavnejší cez "uhorkovú" prizmu je Magvašiho ex post komentár, v ktorom na prvom mieste pociťoval potrebu vyjadriť "sklamanie z neprijatia návrhu na zákaz diskriminácie zamestnancov z dôvodu ich sexuálnej orientácie." Kvôli tomu sa, našťastie, sociálny minister už žiadnou novelou nevyhráža. Vyslovil ale aspoň nádej, že ústretovejší bude budúci parlament, ktorý "nebude tak konzervatívny ako súčasný". A rovnako tak dúfa aj zástup poslancov, ktorí "pozmeňováky" v tomto zmysle iniciovali či podporovali: Čižmáriková, Andrassy, Kresák atď.
Príznačne pre Slovensko sa takto stalo, že viac ako dohromady o všetkých troch, mimochodom podstatných normách (napr. Zákonník práce by mal byť celý zrušený), sa debatovalo o tejto "prihriatej" kauze. Pričom, ako začína byť tradíciou, sa do arény priplietla aj Európska únia. Zázračnou "zhodou okolností" totiž tri dni pred záverečným hlasovaním preletela TASR-om aj SIT-ou správa z Bruselu, podľa ktorej predsedníčka akéhosi podvýboru pre teplých Európskej komisie povedala, že kandidáti EÚ "musia ešte pred vstupom prijať zákony ochraňujúce homosexuálov". Je to dokonca "súčasť kodanských kritérií a tie musia kandidáti splniť bez akýchkoľvek prechodných období". A to sa už rozpútal aj veľký podporný mediálny mumraj; procesie glosátorov a "poznámkarov" mdlej mysle sa začali pretekať v odporučeniach, ako homosexuálov "oddiskriminovať". Napokon chýbal už iba nápad vypísať štátnu prémiu za určitý počet úkonov s osobou rovnakého pohlavia.
A teraz pravdu: Po prvé, ako zistil právnik (nie novinár!!) Martin Dilong (SME, 10.7.), EK nemá žiadny teplý ani vlažný výbor či podvýbor, a už vôbec nie "pre práva homosexuálov". Pani Joke Swiebel je radovou poslankyňou (z viac ako 600) EP za holandskú Stranu práce. A v EÚ neexistuje ani žiadna komunitárna smernica, ktorá by zamestnávanie homosexuálov upravovala.
To všetko je stále iba na okraj; demonštruje sa len, ako jedna ničomná mediálna manipulácia stačí, aby sme sa všetci zbláznili. A teraz podstata: V EÚ, presne tak ako na Slovensku, pokrývajú rovnoprávnosť VŠETKÝCH menšín národné ústavy a Listina základných práv a slobôd. Niet v nich síce špeciálnej zmienky o minoritách inak orientovaných či dezorientovaných, to je však iba dobre. Okrem homosexuálov a lesbičiek žijú medzi nami totiž aj transvestiti, zoofili, fetišisti. A nielen títo - navyše aj vozíčkari, zrakovo, mentálne a inak postihnutí, korčuliari, psíčkari i záhradkári, ryšaví, obézni, škintaví. Ba aj cyklisti, ktorí môžu mať veľmi oprávnenú obavu, že ak sa prezradia, budú ich zamestnávatelia podozrievať z kolaborácie s Dzurindom. Prečo nechrániť pred diskrimináciou zákonom aj ich?! Jednoducho a jasne, menšín je možné na základe akýchsi spoločných znakov vymyslieť do bludu a je absurdné, aby sa všetky inštitucionalizovali a prijímala pre ne zvláštna legislatíva. V Kongrese USA už leží návrh zákona proti diskriminácii BLONDÍNIEK (!!) vo verejnom živote, ktorý propagandisticky "ťahá" sama vyšinutá Hillary Clinton.
To, že homosexuáli a lesby sú v tomto extra aktívni, je dané ich agendou "coming outu" (verejné prijatie), čo však už dávno prerástlo do exhibicionizmu (rôzne happeningy, demonštrácie - koho to zaujíma, že ten či onen je akej orientácie??) Navyše, konzervatívci majú jednoznačnú pravdu v tom, že mediálne "scomingoutovanie" má negatívny vplyv na mladú generáciu, keďže to celé predvádzanie nadobúda rozmery akejsi módnej vlny. Rôzni mediálni vierozvestovia napr. typu Jana Saudka podsúvajú predstavu, že ten, kto ešte nemal styk s osobou rovnakého pohlavia, nie je "in". Toto už nie je o žiadnej rovnoprávnosti, ale čosi "ja som teplý, kto je viac??"
Isteže, treba radikálne odmietnuť predstavy napr. Slavkovskej, ktorá by rada zamedziť teplým výkon učiteľského povolania. Môžu - len nech si svoje sexuálne preferencie nechajú pre súkromie a "necomingoutujú" v škole. To je všetko. Plná rovnoprávnosť homosexuálov na Slovensku existuje, garantuje ju ústava a každý zákaz diskriminácie je nielen nadbytočný, ale ako precedens aj vyložene škodlivý. Nikto nie je zvedavý, kto, s kým a čo robí v súkromí. Sexuálna orientácia nie je vec verejná, je to intímna sféra a tam - ďaleko od legislatívy - má aj zostať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
