na planine Dolný Vrch v Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácii (CHKO BR) Slovenský kras, takmer vypukol medzinárodný škandál. Odbor životného prostredia pri Okresnom úrade v Rožňave dal k žiadosti zamietavé stanovisko s odôvodnením, že snahy o otvorenie nového veľkolomu na ťažbu vápenca v katastri obce Hrhov, navyše v tesnom susedstve lomu Včeláre, nekorešpondujú s iniciatívou štátu vyhlásiť územie CHKO BR za Národný park Slovenský kras. Nový dobývací priestor by podľa ochrancov prírody z občianskeho združenia Sosna pomlel množstvo krasových jaskýň v Dolnom vrchu na prášok, pričom by bol ohrozený aj jaskynný systém v maďarskom Národnom parku Aggtelek, pretože v tomto území je veľmi citlivý vodný systém. Vyhlásenie národného parku zatiaľ mešká a priamo do terénu sa prišli pozrieť aj niekoľkí členovia parlamentného výboru pre životné prostredie. "Samosprávy obcí ležiacich na budúcom území parku túto iniciatívu vítajú. Podľa nich životná úroveň v obciach môže iba rásť a nie naopak," uviedol člen výboru László Köteles. Na území Slovenského krasu preverili všetky skutočnosti týkajúce sa výhod, ale i negatív, ktoré ochrana životného prostredia po vyhlásení národného parku občanom prinesie. Okrem návštevy Moldavy nad Bodvou, Rožňavy, Silice, Kečova či Dlhej Vsi, si poslanci prezreli Jasovskú jaskyňu i podzemné priestory svetoznámej Domice a navštívili maďarskú časť územia zapísaného v prírodnom dedičstve UNESCO, Národný park Aggtelek, kde sa stretli jeho riaditeľom a predstaviteľmi Slovenskej správy jaskýň z Liptovského Mikuláša. Podľa L. Kötelesa počas poslaneckého prieskumu vyšlo najavo, že niekoľko obcí v krasovom území, Silica, Kečovo, Silická Brezová a Dlhá Ves, nemá vyriešenú kanalizáciu a naviac v Kečove ešte nie je plynofikácia. "Ohrozuje to podzemné vody a životné prostredie na Silickej planine, navyše obyvatelia Kečova sú si nútení z lesov na planine zabezpečovať drevo na kúrenie," uviedol L. Köteles. Podľa neho by mal štát týmto samosprávam v Slovenskom krase pomôcť zabezpečiť si potrebnú infraštruktúru, aby obce spĺňali náročné podmienky ochrany prírody. Napriek tomu, že vyhlásenie národného parku by značne obmedzilo poľnohospodársku činnosť v tomto území, má táto oblasť náhradné možnosti rozvoja. Toto tvrdenie podporuje existencia jaskynného systému Domica-Baradla, ktorej maďarskú časť navštívi ročne 180-tisíc turistov, kým slovenskú časť iba 30-tisíc. "Vo vláde iba minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš má výhrady voči vyhláseniu Národného parku Slovenský kras. Svoj súhlas podmienil tým, že vláda vykompenzuje tie škody, ktoré prísne ochranárske podmienky spôsobia poľnohospodárom v tejto oblasti," skonštatoval L. Köteles.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
