sme na vodočte v Matejovciach namerali 345 centimetrov, o 24 hodín neskôr to bolo na tom istom mieste len 214 centimetrov. Nepotvrdili sa ani obavy z prívalovej vlny, ktorá smerovala do Starej Ľubovne. Na vodočte v Chmeľnici bolo dnes ráno (včera pozn. red.) 125 centimetrov," oboznámil nás s aktuálnou situáciou riaditeľ popradského závodu vodohospodárskeho podniku Povodie Bodrogu a Hornádu Anton Baláž. Ako nás informoval vedúci odboru civilnej ochrany Okresného úradu v Poprade Marián Hoško, včera ráno síce preventívne zostal v platnosti druhý stupeň povodňovej aktivity, ktorý predpokladá pokračovanie v monitorovaní vodných tokov pod Tatrami, poobede ho kompetentní zrušili. "Predpoveď počasia je až do piatku nepriaznivá. Keďže očakávame ďalšie dažde, zostávame aj naďalej ostražití," konštatoval M. Hoško. V súvislosti s "vybrežením" Slavkovského potoka v mestskej časti Popradu v Matejovciach sa dohodla miestna štátna správa s vedením Popradu na spoločnom postupe. "V najkratšej možnej dobe sa spoločne s primátorom mesta a riaditeľom popradského závodu PBaH stretneme s vedením košického vodohospodárskeho podniku. Cieľom je predostrenie žiadosti na uvoľnenie finančných prostriedkov na vyregulovanie potoka, ktorý je každoročnou hrozbou pre Matejovčanov," povedal nám prednosta Okresného úradu v Poprade Milan Baran. Podľa neho, dosiaľ sa na úprave koryta potoka preinvestovalo asi 700 tisíc z celkového plánovaného objemu 14 miliónov korún. Zvyšné peniaze však boli presmerované na riešenie záplav na Východoslovenskej nížine. "Do problémových oblastí sme predvčerom popoludní naviezli 38 ton piesku vo vreciach. Je to však len provizórne riešenie," konštatoval prednosta Mestského úradu v Poprade Jozef Karniš. Podľa neho je potrebné prehĺbiť koryto Slavkovského potoka a spevniť niektoré jeho brehy. Neuralgickým bodom je most s nízkou svetlosťou, v blízkosti ktorého došlo predvčerom k zaplaveniu rodinného domu. Podľa slov starostky mestskej časti Angeliky Linkeschovej, rekonštrukčná štúdia počíta s jeho likvidáciou a nahradením lávkou. Matejovčania sa však predčasom postavili proti tomuto riešeniu a žiadali jeho zachovanie. Ďalšou možnosťou je prehĺbenie koryta pod ním. To ale súvisí s prekládkou inžinierskych sietí. Práve tento oriešok ako aj otázku, komu patrí koryto potoka pod mostom, musia vyriešiť Popradčania s vedením vodohospodárskeho podniku so sídlom v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
