akejkoľvek náhrady. K aktu deložovania došlo v roku 1995 a odvtedy sa ťahá súdny spor medzi mestom Poprad a jeho obyvateľkou. Na začiatku bolo rozhodnutie okresného súdu o jej vyprataní z bytu bez poskytnutia náhradného ubytovania. Tento rozsudok potvrdil aj krajský súd v Prešove. Prípad išiel "vyššie". Ústavný súd SR dostal do rúk možnosť na vytvorenie precedensu pre riešenie ďalších podobných prípadov. Potvrdil síce, že Krajský súd v Prešove porušil základné práva M. Stankovej, keď odobril platnosť rozsudku prvostupňového súdu, vďaka ktorému sa Popradčanka musela aj s dvoma nedospelými deťmi vysťahovať z bytu bez zabezpečenia náhrady. I keď to bol podľa nálezu Ústavného súdu SR zásah do jej práva na ochranu súkromného a rodinného života a obydlia, ktorý sa nezakladal na relevantných a dostatočných dôvodoch, podstata problému vyriešená stále nie je. "Namietala som, že k porušeniu ústavy došlo aj vo vzťahu k mestu Poprad. V tejto časti mi však Ústavný súd SR nevyhovel. Údajne mu neprislúcha nahrádzať orgány mesta pri riešení bytových problémov jeho obyvateľov," povedala nám M. Stanková a dodala, že ani ostatné súdne rozhodnutie nepovažuje za definitívne, pretože nijako nerieši otázku jej ďalšej existencie. "Trvám na tom, že ma mesto pripravilo o byt. Výsledkom mojej korešpondenice s jeho vedením bola len odpoveď primátora, ktorý síce vyslovil ľútosť nad mojím osudom, ale zároveň zdôraznil, že rozhodnutie mesta bolo a je správne," dodala. Stanovisko zhodné s názorom svojho "šéfa" nám tlmočila aj Mária Kubusová, právnička zastupujúca Poprad v súdnom spore. "Pani Stanková bola vysťahovaná bez náhrady, pretože ona vlastne náhradný byt mala, pretože bývala u svojho syna, ktorý zdedil jednoizbový byt po smrti svojho otca. Navyše, už predtým sa vzdala svojho podielu na trojizbovom byte, v ktorom kedysi bývala so svojím manželom. A keďže v predchádzajúcom období urobila v súvislosti so spomínanými bytmi niekoľko výmenných ťahov, my sme jej konanie považovali za špekuláciu," uviedla. Milada Stanková však jednotlivé svoje kroky odvodzuje od konkrétnych zvratov jej spolužitia s manželom. "Bil mňa aj naše deti a tak nám nezostalo nič iné ako sa odsťahovať k môjmu otcovi, o ktorého som sa starala až do jeho smrti," načrtla začiatok smutného príbehu. Po jeho úmrtí podala žiadosť o rozvod, pričom s manželom sa dohodla, že ich pôvodný trojizbový spoločný byt vymenia za jednoizbový v Kežmarku. Manžel sa presťahoval, ale zakrátko sa v ňom obesil. Dedičom sa stal ich dnes 22-ročný syn. Ten pravda musel prichýliť aj svoju mamu s mladšou sestrou, pretože vedenie mesta ich medzičasom deložovalo z bytu otca M. Stankovej, o ktorého sa táto starala a ktorý je v konečnom dôsledku predmetom sporu. "Bolo to z jej strany špekulatívne správanie sa, pretože ako spolumajiteľka družstevného bytu (spoločne so svojim manželom pozn. red.), i keď sa ho potom vzdala, nezákonne obývala byt svojho otca," tvrdí mestská právnička. Žena dovolávajúca sa svojich práv má však na vec iný názor. "Keby som vtedy mala prečítaný občiansky zákonník a poznala zákon o rodine, nebola by som opustila otcov byt bez pridelenia adekvátnej náhrady. Lenže vtedy ku mne prišli ľudia spoločne s policajtom a pod psychologickým nátlakom ma prinútili odísť. Keď som sa ich pýtala, kam máme ísť, tak odvetili, že to nie je ich problém. Že som matka a preto že je mojou povinnosťou postarať sa o deti. Vtedy som si uvedomila, že to nemôžem nechať tak a že sa budem dožadovať spravodlivosti súdnou cestou," uviedla M. Stanková. Súdy však pracujú pomaly a žiaden z nich jej nový byt nepridelí. Preto si dala žiadosť o bývanie na Mestskom úrade v Poprade. Hoci žije v Kežmarku, svoj trvalý pobyt v metropole pod Tatrami dosiaľ nezrušila. Mesto však registruje zhruba tisícku podobných žiadostí, pričom ročne sa vytvára len minimum nových možností. Šanca na získanie strechy nad hlavou je takmer mizivá. "Každý deň prekonávame traumu zo spomienky na manžel
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
