sestier Jany (skok do diaľky) a Dany (trojskok) Velďákovej a ich trénera Radoslava Dubovského sa v holandskom Amsterdame rozhodne nestratila.

"Na všeobecné prekvapenie boli na šampionáte celkovo dosť slabé výkony takmer vo všetkých skokanských disciplínach. Bavili sme sa o tom aj s českými trénermi a oni sa zhodli, že výkonnosť ovplyvnila kvalita tartanu. Bol totiž nový a dosť mäkký. Svoju rolu zohralo aj počasie, pretože tam bolo okolo 15-16 stupňov. Takmer vždy pršalo a pokiaľ aj nie, tak minimálne pod mrakom bolo stále. Pridal sa k tomu premenlivý vietor, takže sa skákalo zle. To sa odzrkadlilo aj na Jankinich kvalifikačných pokusoch. Aj pre tieto príčiny mala problémy. Nedochádzala na dosku, v prvých dvoch pokusoch sa odrážala úplne mimo nej, čo činí stratu 20-30 centimetrov," začal svoje rozprávanie tréner Radoslav Dubovský.

DIAĽKA - POSTUP DO FINÁLE PREKROČENÍM PLÁNU

Jana Velďáková vstúpila do bojov v skoku do diaľky už vo štvrtok. Hoci pred súťažou mala ako jedna z najmladších spomedzi 17-členného štartového poľa najslabší osobný rekord, predsa sa jej podarilo kvalifikovať do finálovej dvanástky. Šťastný bol posledný tretí pokus, ktorým doskočila na métu 590 cm a to stačilo práve na poslednú postupovú - 12. priečku. "Bolo to nervydrásajúce, pretože počas celej sezóny som Janku nevidel skákať tak málo. Nechcem povedať, že to bol pokles výkonnosti, pretože podobné problémy mali viaceré. Bolo to z môjho pohľadu divné, pretože na tom tartane sa nevedela poriadne rozbehnúť. Skúsený starší český žrdkársky tréner, pán Beran, tvrdil, že ani žrdkári sa s tým nevedeli popasovať, tiež skracovali rozbehy a to sa odzrkadlilo na výkonoch. Takých, ktorí skákali na hranici svojich optimálnych výkonov, bolo ozaj strašne málo. Dal som si tú námahu a prerátal som si výkony celej finálovej dvanástky. Vyšlo mi, že v priemere dievčatá skákali o 34 cm menej, ako sú ich osobáky. Z tohto výpočtu sa vymykala prakticky len víťazka, ktorá zaostala za svojim najlepším výkonom iba o šesť centimetrov," zhodnotil R. Dubovský. Postup do finále však nebol z Jankinej strany všetkým, v ňom bola po dvoch sériách deviata, ale v tretej prekonala šesťmetrovú hranicu (602) a vyhupla sa na 8. miesto a tým aj do užšieho finále. "Už postup medzi dvanásť najlepších bol nadplán. Ôsme miesto je teda určite úspechom a ak by viac skákali aj ostatné, určite by skočila viac i ona. Finálová súťaž už mala z nášho pohľadu trošku lepší priebeh, po kvalifikácii sme totiž vedeli, aké podmienky môžeme očakávať. Tretím pokusom dlhým 602 centimetrov sa dostala do užšieho finále, čo je skutočne veľkým úspechom." Jankin osobák (625 cm, s vetrom 641) je taktiež z tejto sezóny a aj v Amsterdame potvrdila výkonnostný progres. "V každom prípade."

A ako videla svoje účinkovanie na ME samotná pretekárka? "V kvalifikácii mi vôbec nevychádzal rozbeh, neprichádzala som na dosku a ak som sa na ňou aj 'náhodou' dostala, vôbec som sa nevedela odraziť. Neviem, čím to bolo, väčšina hovorila, že novým tartanom, aj Češky sa na to vyhovárali. Hlavná vec, že som sa dostala do finále, bola som veľmi rada. V ňom som bola pred treťou sériou deviata, Ruska predo mnou mala na konte 597cm, kým ja 596. Skákala som však posledná, mala som prehľad a v treťom pokuse som doskočila na 602 cm, čo značilo 8. miesto. Umiestnenie je ozaj pekné, výkon trošku slabší, ale ináč sa nedalo. V Čile na juniorských MS som minulý rok skončila vo finále posledná dvanásta, teraz ôsma, určite je to povzbudením. Celkovo bol šampionát super," pochvaľovala si Jana.

TROJSKOK - KVALIFIKAČNÉ TRÁPENIE SO ŠŤASTNÝM KONCOM

Druhá z dvojčeniec, Dana Velďáková nastúpila na trojskokanskú kvalifikáciu v sobotu. A veru, spolu so svojim trénerom prežívali ozaj ťažké chvíle. Tabuľkovo nemal byť pre bronzovú medailistku z MS juniorov postup do širšieho finále problémom, ale situácia sa napokon vyvŕbila úplne ináč. Danka dvakrát prešľapla a pred tretím pokusom bola v pozícii: všetko alebo nič. Vypetú situáciu zvládla, aj keď 12,78 cm stačilo na finále len tak-tak. "Bol to pre mňa horor," priznal R. Dubovský. "Rozbeh sme totiž vymerali s rezervou, ale tartan na Danu pôsobil presne opačným spôsobom, ako na jej sestru. Kým u Jany spôsoboval problémy s behom, Dana na ňom vedela tak dobre behať, že vymeraný rozbeh musela predlžovať. Ona mala skôr problémy s technikou. Kvalifikácia bola strašná v tom, že prvé rozbehy som sa jej snažil dať čo najviac dozadu, aby neurobila prešlap, ale napriek tomu ho dvakrát urobila, aj keď prvýkrát len o centimetrík. V rozhodujúcom treťom skoku už bola tak ďaleko od dosky, že prešľapnúť ani nemohla. Samozrejme, podpísalo sa to pod dĺžku skoku, ale napokon to z odretými ušami stačilo na poslednú postupovú - dvanástu priečku. Ináč, tabuľkovo bola spomedzi všetkých zúčastnených siedma. Keby však v prvej sérii neprešľala, tieto prognózy by naplnila v pohode a bez problémov, pretože do finále by postupovala z takého štvrtého-piateho miesta. Našťastie, to vyšlo, pretože Danka to aj dosť zle psychicky znášala, pretože z toho nemala dobrý pocit a s tým nastupovala aj do finále." Pocity trénera pred rozhodujúcim tretím kvalifikačným pokusom si možno živo predstaviť. "Ach, škoda o nich rozprávať. Ešte aj po ňom som bol nervózny, pretože s hlásením výkonov mali organizátori strašné problémy, skrátka niečo hrozné. Čakali sme teda, až kým sa oficiálne výsledky objavia na tabuli a dovtedy to bola pre mňa dosť stresová situácia." Finále už prebiehalo v pokojnejšom ovzduší a konečné piate miesto je pekným výsledkom, veď podľa osobákov mala Dana skončiť až siedma. "Už to bolo lepšie, prešľapové pokusy sa vytratili. Keďže sme však predĺžili rozbeh, v tej rýchlosti chýbala lepšia technika a skoky boli tiež také všelijaké. Aj ten najvydarenejší - 13,50 cm - nebol napriek svojej dĺžke až tak dobre technicky skočený, ale vďaka zaňho, pretože stačil na piate miesto. Jednoznačne je to úspech. Veď aj víťazka s osobákom 14,50 skočila najviac 13,80, takže vidieť, že to tam nebolo také jednoduché. Nehovoriac už o tom, že pri rozcvičke sa strhla taká prietrž mračien, že sa nedalo ani výjsť von, pretože by bola do nitky mokrá."

Dvadsaťročnej rodáčky z Pače pri Krásnej Hôrke sme sa žartovne opýtali, či si z toho trápenia v kvalifikácii nepriniesla aj nejaké šedivé vlasy. "Myslím, že nejaké by sa možno mohli aj objaviť (úsmev). To, čo som v kvalifikácii vyvádzala, bolo neskutočné. Čakali sme, že sa mi bude zužovať rozbeh, ale neviem akým zázrakom sa mi predĺžil o 40 cm. Po prvom prešľape som si ešte povedala, že to posunieme ešte dozadu a pôjde to. Urobila som však ďalší prešľap. Do tretieho skoku som teda išla s neistotou, pomaly a ledva som doskočila na 12,78. Aj tento výkon však stačil. Výdýchla som si síce, ale bála som sa, čo zas budem vystrájať vo finále. Tam to už však bolo trošku lepšie, i keď som som mohla dosiahnuť podľa mňa aj viac. Tartan bol však dosť 'divý', v rozcvičke som sa cítila super, aj tréner hovoril, že ma v rozcvičke tak dobre skákať ešte nevidel, ale z dlhého rozbehu mi to nešlo a bolo to nemastné-neslané. Ak by bol tartan tvrdší, možno by sa skákalo lepšie. V tejto vekovej kategórii sme však iba prvýkrát a dúfame, že o dva roky sa ešte polepšíme."

ZÁVER SEZÓNY SPESTRÍ SEDEMBOJ

Šampionát v Amsterdame bol pre dievčatá vrcholom tejto sezóny. "V podstate áno, ešte máme pred sebou v septembri finále českej i slovenskej extraligy a na úplny záver plánujeme ešte ako doplnok viacboj. Dana z neho vzišla, jej to problém nebude robiť, Janka sa trošku potrápi," dodal R. Dubovský, ktorého sme sa ešte opýtali, či výsledky v tomto ročníku znamenajú, že Dana sa definitívne bude špecializovať viac na trojskok a Jana na diaľku. "Momentálne to jednoznačne vyzerá tak. Danka síce ovláda dobre aj diaľku, ale trojskok je u nej výkonnostne lepší. Janka sa zatiaľ skokanskému tréningu venuje krátko, iba tri roky, čo je na trojskok ešte dosť málo. V českej lige (Jana hosťuje v SSK Vítkovice, Dana v Olympe Praha - pozn. aut.) však skáču obidve jedno i druhé. Celkovo som s nim v tejto sezóne zatiaľ spokojný. Dana sa po minuloročnom veľkom náraste ustálila na výkonnosti nad 13,50, čo potvdrzuje na každých pretekoch Janka sa stále zlepšuje, podstatné je, že sa chytila a tých 641 cm, i keď s vetrom, je veľmi pekných. Dôležité je, že ide dopredu a chce sa učiť aj kročný spôsob skákania. Je na to odhodlaná, takže možno ho skúsi už na konci sezóny."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.