roku 1681. Skromné cirkevné stavby mohli byť vybudované len z dreva, nesmeli mať vežu, ani zvonicu a celá stavba nesmela trvať viac ako 12 mesiacov. Práve tieto objekty možno chápať ako jeden zo symbolov šikovnosti a obratnosti malého národa, ktorý prostredníctvom svojich vyjednávačov dosiahol veľké úspechy v rokovaniach o vstupe Slovenska do Európskej únie, píše včerajšie vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Slovensko, ktoré po spoločenských zmenách v roku 1989 patrilo podľa Die Presse k hospodársky najzaostalejším krajinám východnej časti strednej Európy, sa dnes nachádza v centre kandidátskych krajín.
Po voľbách v roku 1998 zaznamenala krajina dynamický hospodársky rast, ktorý sa však v poslednom období opäť spomaľuje. Napriek tomu zostalo Slovensko v európskom integračnom spoločenstve modelom, píše rakúsky denník a dodáva, že Slovákom sa dokonca podarilo obrátiť pôvodný prebytok Rakúska v exporte vo svoj prospech.
Slovensko nebolo nikdy len krajinou jedného národa, podotýka Die Presse a informuje o stopách, ktoré v krajine pod Tatrami zanechali nielen Maďari a Nemci, ale aj Turci, Rusíni, Valasi, Židia a Rómovia.
Rakúsko má medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami dobré meno. Určite tomu napomáha aj skutočnosť, že veľvyslankyňa Rakúska v SR Gabriele Matznerová-Holzerová a kultúrny atašé Walter Persché sa naučili hovoriť plynulou slovenčinou. Rakúšanov, ktorí prinášajú na Slovensko devízy, očakáva v tejto krajine pohostinnosť a nekonečné množstvo kultúrnych pamiatok, liečivých prameňov, športových zážitkov a prípadne aj zážitkov z poľovačiek, pokračuje Die Presse a dodáva, že už dnes pendluje medzi Viedňou a Bratislavou každý deň približne 18.000 osôb a blíži sa doba, keď bude obe hlavné mestá spájať diaľničná prípojka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
