prestávku na návrat k svojej rodine pod Tatry. Výnimku neurobil ani tento rok, v ktorom na dôvažok pomáha svojmu bratovi Jurajovi s organizovaním Popradskej hokejovej školy. Využili sme preto jeho prítomnosť na tunajšom zimnom štadióne a položili sme mu niekoľko otázok.

Po pomerne slabom ročníku 1999/2000, kedy sa vám nepodarilo dostatočne presadiť sa, patrila aktuálne skončená sezóna k vašim najlepším. Ako sa na ňu pozeráte s odstupom niekoľkých týždňov?

"Nepopieram, že som bol z predminulej sezóny viac-menej sklamaný. Dôvodom boli zranenia, ale aj určitý problém s trénerom. To spôsobilo že sa môj hrací čas, ktorý som trávil počas zápasu na ľade, sa začal skracovať. Rozmýšľal som o budúcnosti. Kládol som si otázky, či moja kariéra pomaly končí, alebo či som ešte schopný hrať taký hokej ako niekedy. Odpovede na tieto otázky mi dala až posledná sezóna, ktorá bola skutočne výborná. Úspešnejšie som sa v nej vyhýbal zraneniam a cítil som hráčsku pohodu. Znovu som získal dôveru trénera a čas strávený na ľade sa pohyboval okolo 20, 22 až 25 minút, čo je podľa mňa optimum."

Čo chýbalo k magickej päťdesiatke gólov?

"Môžem otvorene povedať, že by bolo pekné, keby som dal 50 gólov, ale nejako veľmi som to "netlačil". Také množstvo gólov som už dal dvakrát. Je to podľa mňa iba číslo, ktoré nehovorí nič. Hocikedy, by som toto množstvo vymenil za Stanleyho pohár, či prsteň. Ide o to, aby som mojím výkonom pomohol mužstvu a hral taký hokej, aký sa odo mňa očakáva."

Pred krátkym časom do Washingtonu prestúpil Jágr. Vzrastú tým šance mužstva na získanie tohtoročného Stanley Cupu?

"Myslím si, že Washington mal aj doteraz kvalitné mužstvo, ale niečo nám chýbalo. S Jágrom nie sme len kvalitné mužstvo, ale aj jeden z kandidátov na titul. Takto nás podľa mňa bude teraz vnímať nielen množstvo odborníkov, ale aj konkurencia. Jágr je podľa mňa v súčasnosti najlepší hrajúci hokejista na svete a hrať s ním v jednom tíme bude pre mňa i ostatných chlapcov veľkou vecou."

Pre fanúšikov ľadového hokeja bola správa o prestupe

Jaromíra Jágra do Washingtonu veľkým šokom. Vedeli ste v mužstve o tomto prestupe už skôr?

"Niečo sa hovorilo, ale boli to len neoverené zákulisné informácie, ktoré sa zvyknú nepotvrdiť na 90 percent. Správu o tom, že Jágr bude našim spoluhráčom, som sa dozvedel v ten deň okolo 10 hodiny ráno, kedy mi volal asistent generálneho manažéra. Upozornil ma však, aby som to nikomu nehovoril, pretože médiá sa o tejto správe dozvedia až o štvrtej hodine popoludní. Ja som však aj tak nechcel veriť. Myslím si však, že táto informácia bola šokujúca pre celé naše mužstvo, hráčov i fanúšikov. Jágr dodal všetkým ten správny náboj a nadšenie. Dobre to ilustruje príklad predaja permanentiek a lístkov na naše zápasy. Počul som, že sa v tomto smere pohli veci veľmi rýchlo dopredu a zdá sa, že naša aréna bude na celú sezónu vypredaná!"

Jaromír Jágr sa nechal počuť, že sa na spoluprácu s vami teší. Je to obojstranné?

"Jágr je takým typom hokejistu, ktorý urobí hráčov v jeho okolí lepšími. Z dvadsať gólového hráča urobí tridsaťgólového, z tridsať gólového zase urobí štyridsať gólového, atď. Tým, že je na ľade, púta na seba pozornosť lepšej dvojice obrancov a tým "urobí priestor" pre iného útočníka, napríklad pre mňa. Ale neviem, či budeme hrať spolu. Možno nás budú stavať spolu na presilovky, ale to je záležitosť trénera. Jeho prítomnosť nám určite pomôže."

Prezradíte nám aké vzťahy medzi vami doteraz panujú?

"Poznáme sa celkom dobre aj keď nie celkom osobne. Stretli sme sa niekoľkokrát. Je to podľa mňa kvalitný človek."

Tesne pred záverom základnej časti NHL predal Washington Richarda Zedníka do Montrealu. Nebolo vám ľúto, že ste v tomto mužstve ostali jediný Slovák?

"Bolo mi to ľúto. Richard je vyspelý hokejista a dobrý chalan do mužstva. Boli sme aj celkom dobrí kamaráti. Mužstvo sa však pred play-off potrebovalo posilniť a potrebovalo robustného a vysokého centra ako je Linden, ktorý ide do súbojov a berie puky. Za to sme museli zaplatiť daň v podobe výmeny dvoch mladých hráčov. Nehovorím, že to bola dobrá výmena, ale mužstvo čakalo, že mu pomôže."

Michal Handzuš, ďalší z légie Slovákov v NHL, sa nechal počuť, že s takýmito výmenami veľmi nesúhlasí. Hráči sú podľa neho len figúrky v rukách obchodníkov...

"NHL je veľký biznis, ktorý beží už dlho. Je to hokejový trh, pričom kúpna sila na ňom je značne veľká. Preto tu pôsobia najlepší hráči, ktorých možno zaplatiť. Je to obchod. Keď si však klub nemôže dovoliť zaplatiť nejakého hráča nájde sa niekto iný, kto na to má. Nie je to trh s ľuďmi, ale pravidlá, ktorými sa riadi NHL a hráčska asociácia."

Pozeral som si podrobne vašu hokejku. Povedzte nám o nej niečo. Čím je výnimočná?

"Už desiaty rok hrám s jednou značkou a som spokojný. Hokejky mi robia na mieru a zohľadňujú pri tom moje individuálne požiadavky týkajúce sa zahnutia, zaoblenia a podobne. Máme tu rok 2001 a aj technológia výroby hokejok výrazne pokročila. Môj syn hráva s hokejkou so špeciálneho materiálu. Je veľmi ľahká a tvrdá. Strele na bránu dáva patričnú razanciu a silu na čo si niektorí brankári sťažujú. Ja ostávam verný drevenej hokejke. Stále hovorím, že v dreve je cit..."

Táto sezóna bude olympijská. Je to pre vás motivácia?

"To určite! Hrať za Slovensko a ešte k tomu na olympiáde, je veľká vec. Som rád, že v NHL urobili prestávku, aby sme si na tomto podujatí mohli zahrať aj my. Slovensko však na súčasný systém dopláca už druhýkrát, čo je škoda. Už pred rokom sme preto urobili určité kroky, ale je to vážna vec a ísť hlavou proti múru sa nedá. Musíme vyšpekulovať také kroky, ktoré budú pre naše mužstvo najlepšie. Pre nás bude najdôležitejšie postúpiť zo skupiny a potom prípadne prekvapiť. V to verím. Potom máme šancu na medailu."

Minulý rok sa v tejto súvislosti objavili informácie, že Slováci v NHL sú pripravení aj štrajkovať?

"Opakujem, že ísť hlavou proti múru sa nedá. Štrajk nepomôže ani hokeju, ani hráčom a ani Slovensku. Pre nás by bolo najdôležitejšie, keby sa nám na olympiáde podarilo výraznejšie presadiť sa. Potom nás budú brať vážnejšie a počítať s nami do budúcnosti."

A čo vaša letná príprava?

"S prípravou som začal už vo Washingtone a som v nej už asi dva mesiace. Na Slovensku sa pripojím k Radovi Suchému a Ľubošovi Bartečkovi, pričom naša príprava nadviaže na dvojtýždňové olympijské sústredenie."

V šatni som si všimol, že so synom hovoríte zmiešaninou slovenčiny a angličtiny. Cítite sa ešte na Slovensku doma a vrátite sa sem po skončení kariéry?

"Hovorí sa - všade dobre, doma najlepšie! Na cestu domov na Slovensko sa vždy teším. Môj domov je tu. Pre moju rodinu je však domov v Amerike. Moje deti vyrastali v USA, chodia tam do školy, majú tam všetkých svojich kamarátov. Je mi ťažko povedať, kde budeme žiť po ukončení mojej kariéry. Keby záležalo na mne a manželke, vrátili by sme sa na Slovensko. S ohľadom na moju rodinu však asi na 80 percent ostaneme v USA."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.