Krásnohorskej Dlhej Lúke v Rožňavskom okrese. Dovtedy sa zdržiavali v len v nemocničnom prostredí. Podstúpili náročný zákrok, počas ktorého sa rozhodovalo o ich osude. Narodili sa totiž spojené panvovou časťou tela a úspešnosť operácie sa popredu predpovedať nedala.
Našťastie mal všetko v rukách prednosta Kliniky detskej chirurgie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave MUDr. Jaroslav Siman. "Profesor Siman má za sebou veľa rokov praxe. Je nielen vynikajúci lekár, ale aj výborný človek. Vďačíme mu za veľa. Za život našich detí. Ani neviem, ako by sme vyjadrili to, ako veľmi nám pomohol. Snáď len slovami. Keby nebolo jeho, neviem, čo by s dievčatami bolo dnes," hovorí matka úspešne oddelených siamských dvojčiat, Melita Tóthová.
Spolu s manželom Ladislavom a dcérou Melitou, ktorá začne v septembri navštevovať základnú školu, sa tešia z každého pokroku poldruharočnej Lucie a Andrejky. Za najväčšiu radosť považujú fakt, že dvojčatá začali chodiť. "Na ten moment sme všetci veľmi čakali. Lekár nás pôvodne pripravoval na skutočnosť, že možno budú na vozíku. Neskôr sa vyhliadky zlepšili, ale nejaké tie obavy sme v sebe predsa len dusili. Keď dcérky spravili prvý krok, vyhŕkli nám slzy. Nevedeli sme sa ubrániť dojatiu. Andrejka bola spočiatku o niečo šikovnejšia ako jej sestra, no Lucia ju už dobehla. Keďže sa už obe pohybujú samostatne, musíme na ne neustále striehnuť a dávať pozor. Jedna z nich pred dvoma dňami spadla. Snažia sa vyliezť, kde sa len dá," opisuje prvé kroky svojich ratolestí mama Melita.
Lucka je podľa nej hravejšia. Rada sa venuje bábikám. Andrejka si nevie predstaviť deň bez lopty. Spolu s otcom vraj každý deň hrá futbal. "Obe sa dostanú, kam len chcú. Šuflíky na skriniach sú už takmer zničené, pretože ich neustále otvárajú. Dvere na skrini v kuchyni som musela zaviazať, aby ich obsah nevyberali a nenosili po celom dome," hovorí s úsmevom M. Tóthová.
Šesťročná Melita má podľa nej pri hre so sestrami pocit, že sú už o niečo staršie ako v skutočnosti. "Lucka všetkých presviedča, že má dva roky. Nevadí jej, že podľa kalendára jej chýba ešte polrok. Zatiaľ s ňou i s Andrejkou komunikujeme po maďarsky. Už vyslovujú prvé jednoduché slová," pochválila sa pani Melita.
Priznala, že netuší, čo jej dcéry v budúcnosti čaká. Obe majú vývod z hrubého čreva. Dokedy to tak zostane, je otázkou pokroku v medicíne. MUDr. J. Siman pozná zdravotný stav dvojčiat do posledného detailu. Vytvoril si k nim špecifický vzťah a neustále vyzdvihuje ich vysokú mentálnu úroveň. "O narodení siamských dvojčiat som sa dozvedel z novín. Boli práve v Prahe, tam ich mali aj operovať. Bral som to ako fakt. Neskôr sme sa s kolegami dohodli, že o oddelenie zrastených dievčat sa pokúsime my. Veľkú úlohu zohrala aj finančná stránka. V zahraničí by to rodinu Tóthovcov stálo obrovské peniaze. S dievčatami musia chodiť na pravidelné kontroly. Predstavte si, že by zakaždým cestovali napríklad do Londýna," poznamenal J. Siman.
Roky sa venoval kardiochirurgii, dnes lieči deti s vrodenými chirurgickými chybami. "Nemám rád stereotyp a u detí sa stretávam s nekonečnou variabilitou chorôb. Príroda sa s ich organizmom dokáže zahrať takým absurdným spôsobom, že každá vrodená chyba je iná. Každý deň vás postaví pred iný problém, inú komplikáciu. Je to pre mňa zakaždým skúška, ale aj vzpruha. Stále musím hľadať niekoho, kto má v danej oblasti viac skúsenosti. Treba neustále študovať. Siamské dvojčatá sú výnimočným prípadom. Brali sme to ako svetovú raritu. Impulz k tomu, aby sme sa ich ujali, nám dali rodičia. Pracovalo sa mi dobre najmä preto, že som z ich strany pociťoval dôveru. Tá trvá doteraz. Je to pre mňa zaväzujúce a zbližujúce," skonštatoval J. Siman.
Podotkol, že o prvej, rozhodujúcej operácii Lucky a Andrejky sa toho veľa nenahovorilo. Išlo o rozdelenie spoločného, navyše nepriechodného zažívacieho traktu. "Mohli sme dôjsť k situácii, kedy sa to nemuselo podariť. Hrubého čreva bolo málo a nevedeli sme, či to ich detský organizmus bude tolerovať. Zvládli to," povedal J. Siman. Tvrdí, že siamské dvojčatá nosil v hlave po celý čas, kým boli hospitalizované na jeho oddelení a neboli z najhoršieho vonku. "Bol som na každom kroku zamyslený, aj vtedy, keď som mal voľno a mohol som relaxovať. Známi sa ma pýtali, na čo myslím. Vymýšľal som výhovorky, aby som nemusel priznať, že som sa zaoberal práve dvojčatami. Dnes môžem povedať, že som pri nich zúročil svoju životnú skúsenosť v chirurgii v tom najširšom slova zmysle. V ich prípade totiž išlo o mnohoorgánové postihnutie. Niektoré operácie si človek pamätá celý život. Stáva sa to vtedy, keď to do vás úplne prenikne. A to je aj prípad Lucky a Andrejky," zdôraznil J. Siman.
Autor: Jana KUMIČÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
