prachová búrka, akú dovtedy ľudské oko videlo. Z mrakov vytŕčal iba vrchol 24 kilometrov vysokej sopky Olympus Mons. Je možné, že tento rekord onedlho padne.
Na Červenej planéte totiž pred troma týždňami vypukla najväčšia prachová búrka za ostatných 25 rokov, ktorá sa stále rozrastá. Búrka bola spočiatku viditeľná na ostrých snímkach Hubblovho vesmírneho teleskopu (HST) z 26. júna 2001 ako malý oblak nad panvou Hellas. Medzitým dosiahla také rozmery, že je viditeľná aj zo Zeme obyčajnými ďalekohľadmi. Búrka má ešte jeden nezanedbateľný globálny dopad: Teplota chladnej marťanskej atmosféry sa v jej dôsledku zvýšila o 30 stupňov Celzia.
Najlepší pohľad na búrku poskytuje sonda Mars Global Surveyor (MGS), ktorá má na palube prístroj TES (Thermal Emission Spectrometer). TES každý deň meria teplotu a obsah prachu v marťanskej atmosfére. Až do 27. júna sa nedialo nič pozoruhodné - oblak sa chvíľu zväčšoval, chvíľu zmenšoval. Potom však oblak doslova explodoval. Do 12. júla oblak pokryl značnú časť planéty. Hoci je Mars menší ako Zem, jeho plocha zodpovedá rozlohe všetkých pozemských kontinentov. Na Zemi by marťanská búrka pokryla hocijaký kontinent neuveriteľne rýchlo.
Zatiaľ nevieme, ako prachové búrky na Marse vznikajú.
Motorom marťanských prachových búrok je slnečné svetlo. Z tohto dôvodu začína každoročná búrková sezóna v období perihélia, keď je planéta na svojej obežnej dráhe najbližšie k Slnku. Tento rok bolo perihélium 13. júna. Najväčšie prachové búrky sa spravidla vytvárajú jeden alebo dva mesiace po perihéliu. Prvé snímky búrky urobil HST zhodou okolností v momente, keď sa Mars nachádzal iba 68 miliónov kilometrov od Zeme. Tak blízko neboli tieto planéty od roku 1988.
Ako všetky predchádzajúce marťanské búrky sa aj táto správa nepredvídateľne - kedy sa skončí, vedci nevedia. Je možné, že je len prvou v sérii. Energia, ktorá v atmosfére zostane po prvej búrke, môže uľahčiť vznik ďalšej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
