najobávanejším lovcom patril Angličan Matthew Hopkins, ktorý sa sám ustanovil za "generálneho vyhľadávača čarodejníc". Spolu so svojimi kumpánmi chodil po krajine a hlásal, že očistí ktorékoľvek mesto či dedinu od "služobníc satanových". Obžalovanú so súhlasom vrchnosti najprv podrobil známej "skúške vodou". Obvinenej zviazal ruky i nohy a hodil ju do vody. Ak sa ponorila, bola vyhlásená za nevinnú, pretože voda, ako symbol čistoty, nepríjme k sebe nič nečisté a zločinné. Ale ak zostala plávať na hladine, bola vinná a najčastejšie odsúdená na smrť upálením zaživa. Medzi jeho ďalšie obľúbené usvedčovacie praktiky patrila "skúška ihlou".
Ľudia v tých časoch verili, že diabol si svojich verných označuje tzv. pekelným znamením. Mohlo to byť hocičo jazva, vriedok, materské znamienko či bradavica. Znamienko malo byť necitlivé a horliví lovci ho skúšali tak, že doňho pichali ihlou. Ak obeť javila známky bolesti a so znamienka tiekla krv, dotyčný bol nevinný. V prípade, že ku krvácaniu nedošlo, obvinený určite "podpísal pakt so Satanom". Vynachádzavý Hopkins ale používal výsuvné ihly, ktoré po pritlačení na telo vkĺzli späť do rukoväte, obeť nezranili a tak si lovec čarodejníc "vyrábal" z nevinných ľudí samých "diablových prisluhovačov". Po čase mu ale na jeho "fígle" s ihlou prišla vrchnosť a tak sa Hopkins uchýlil k novej procedúre. Obeti, čakajúcej na rozsudok v žalári, jednoducho nedovolil zaspať. Umiestnil k nej niekoľko svojich ľudí, ktorí ju kmásali za vlasy, plieskali po tvári a oblievali vodou, aby nezadriemala. Takýto teror, podľa dobových záznamov, nevydržal nikto viac ako päť dní, potom sa priznal k najrôznejším absurditám, z ktorých ho obžalovali. Toto remeslo Hopkinsovi pekne vynášalo, pretože za každú usvedčenú čarodejnicu si "účtoval" 20 šilingov a počas svojho pôsobenia v rokoch 1645 1647 poslal tento netvor na hranicu okolo 230 ľudí.
Autor: mk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
