príjem soli pre človeka by mal byť asi 10 g. Každý človek má v "sebe" okolo 250 g soli. Soľ je i dôležitým doplnkom stravy zvierat a slúži ako základná surovina v chemickej výrobe a v rade ďalších odvetví.
Najväčšie náleziská soli sú v mori. Priemerný obsah solí (myslíme tým všetkých) je asi 3,5 percenta (pre zaujímavosť Veľké soľné jazero v USA má 27 percent solí, Mŕtve more v Izraeli viac ako 3é percent). Asi pred 250 miliónmi rokov bolo more aj v strednej Európe. Pretože tu v tom čase panovalo suché a teplé podnebie, morská voda sa zhustila. Vzniknuté koncentrované soľné roztoky klesli na dno. Dôsledkom tektonických pochodov ubúdalo stále častejšie možností spätného odtoku hustej morskej vody. Tým sa koncentrácia viac zvyšovala a vykryštalizovala kamenná soľ. Počas existencie Zeme klesli soľné ložiská do veľkých hĺbok a boli prekryté vrstvami rôznych sedimentov.
Soľ sa používala už v praveku. Od dávnych čias, zvieratá boli nútené chodiť cestičkami k prírodným zdrojom soli, aby uspokojili požiadavky svojho organizmu. Ľudia potom dostávali do organizmu soľ tým, že jedli mäso. Keď potom začal človek hospodáriť, musel tiež nachádzať nové zdroje soli. Po celé tisícročia sa učil, ako soľ pomáha uchovávať potraviny, vypracovávať kožu či liečiť rany.
Prvá písomná správa o soli je stará asi 4700 rokov a pochádza z čínskeho spisu. V ňom je uvedených viac než 40 druhov soli. Rovnako sú v ňom popísané dva základné druhy získavania soli, t. j. odparovaním morskej vody a dolovaním.
V Európe pochádzajú archeologické nálezy súvisiace s ťažbou soli zo staršej doby kamennej (napr. Hallstatt v Rakúsku, v blízkosti ktorého boli v 19. storočí objavené soľné bane). Spôsob ťažby soli sa v zásade nezmenil ani v antike. Samotný Rím bol zásobovaný morskou soľou dovážanou z pobrežia Ostie, asi 25 km juhozápadne od mesta. Soľ bola pre Rimanov tak dôležitá, že po nej pomenovávali cesty, po ktorých sa vozila i mestské brány, ktorými sa privážala. Dokonca aj rímski legionári dostávali časť peňazí "v soli", odkiaľ sa "soľ" dostala aj do výrazu pre mzdu nielen do latinčiny, ale napr. do súčasnej angličtiny (salary).
Na naše územie sa soľ z Hallstattu dopravovala na zvieratách po tzv. soľnom chodníku. Preprava nebola jednoduchá, pretože cesta bola ťažko priechodná a výškové prevýšenie bolo asi 450 m. Soľ sa dopravovala v tzv. prosticiach. Tieto prostice mali 55 kg. V 16. storočí bol chodník rozšírený na cestu.
Frekvencia dopravy soli bola v rôznych rokoch rôzna. Napríklad v druhej polovici 16. storočia sa vozilo hruba 28 000 prostíc ročne. V 18. storočí bolo na ceste v neustálom pohybe 400 súprav furmanských vozov, ktoré k nám dovážali soľ. Doprava soli po ceste skončila vybudovaním konskej železnice z Linca do Českých Budějovíc 1. augusta 1832. Trasa trati takmer sledovala pôvodnú trasu.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
