kolená a od deviateho januára tohto roku je v konkurze. "Dostali sme sa tak do veľmi špecifickej pozície. Na jednej strane sme v polohe spoločnosti, ktorá naďalej existuje, vyrába a zamestnáva. V priamom kontrapunkte k tomu je poloha spoločnosti v konkurze, pričom prvotným záujmom jej veriteľov je zhodnotiť a speňažiť majetok fabriky a uspokojiť tým svoje pohľadávky," hovorí Anna Širilová, generálna riaditeľka akciovej spoločnosti Tatraľan v konkurze. Súčasnú situácia v podniku teda možno charakterizovať ako vzájomné prelínanie záujmu spoločnosti a jej veriteľov. Záujmom ľudí z fabriky je udržanie výroby a stabilizovanie počtu pracovných miest. Veriteľom zase ide o maximalizáciu uspokojenia ich pohľadávok. "Tieto záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore. Pokiaľ fungujeme a dostávame sa do efektívnej polohy, zvyšujeme tak bonitu nášho majetku, ktorý sa stane predmetom predaja a uspokojí pohľadávky veriteľov," povedala A. Širilová. V Tatraľane sú však presvedčení o správnosti nastúpenej cesty a výrobného programu zameraného na spotrebu domácej suroviny ľanu. "Náš prevádzkový hospodársky výsledok, od ktorého odvodzujeme našu pozíciu, predstavuje od začiatku roka stratu 1,69 milióna korún. Tento záporný výsledok je však spôsobený celým naštartovaním procesu výroby. V porovnaní so stratou z predchádzajúceho obdobia vo výške šesť miliónov korún je neporovnateľne lepší," hovorí A. Širilová a dodáva, že za predchádzajúci mesiac dosiahol Tatraľan zisk predstavujúci viac ako 1,1 milióna korún. Generálna riaditeľka textilky považuje za ďalšie dôležité pozitívum to, že sa im po vyhlásení konkurzu podarilo odvrátiť hrozbu zastavenia materiálových tokov zo strany dodávateľov. "Museli sme ich presvedčiť o tom, že náš výrobný proces má silu kontinuálne pokračovať a ich dodávateľské pozície majú svoju garanciu," dodáva A. Širilová. Dnes je už táto dôvera upevnená. Niektorí dodávatelia síce vyžadujú úhradu materiálu na predtermíny, niektorí však už akceptujú aj určité lehoty splatnosti. "Od dodávok materiálu je závislá plynulosť a objem výroby. Mnohí predpokladali, že konkurz sa podpíše pod jej výrazný prepad. Je pravda, že zo spomínaného titulu nám vypadli kooperačné programy a výrobu sme museli optimalizovať len na základe vlastných finančných zdrojov. Medziročne sme však tomto ukazovateli klesli len o 18,3 percenta, čo nie je zlé číslo," konštatuje A. Širilová dodávajúc, že podobný mierny pokles nastal aj v predaji. Textilka si však udržala podiel exportu, ktorý predstavuje 44 percent z celkovej produkcie. "Je to teda veľmi zaujímavá pozícia. Exportovať, vyrábať a pritom nemať prístup k finančným zdrojom na základe, ktorých by sa dali realizovať inovačné procesy a zvyšovať obrat. Napriek tomu fungujeme a v súčasnosti dávame prácu 450 zamestnancom. Je pravda, že mzdu dostávajú po častiach, ale vždy na čas, tak ako všetky odvodové povinnosti," konštatuje Anna Širilová. Kežmarská textilka teda prekonáva jednu z najťažších etáp vo svojej celej existencii. Dosiahnuté výsledky však napovedajú, že fabrika i jej zamestnanci, by sa mohli dočkať aj lepších časov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
