Šanca aspoň trochu napraviť zlé územné členenie Slovenska
Myšlienka pričlenenia okresu Rimavská Sobota ku Košickému vyššiemu územnému celku naplno odhalila skutočné pohnútky predstaviteľov tejto časti Gemera. Hoci ako prvá vtiahla do boja za spoločný Gemer-Malohont SMK, nie je vôbec vylúčené, že sa pridajú aj ostatné strany zastúpené v regióne. Mečiarove rozparcelovanie Slovenska mnohým vštepilo vnímanie regiónov ako čohosi pohyblivého a prechodného. Bagatelizovanie existencie prirodzených historických regiónov a akceptácie lokálnych záujmov politicky profilovaných skupín priamo na vládnej úrovni, bolo ďalším celkom nereformným prístupom. Historik verejnej správy profesor Leon Sokolovský sa dlho a s nostalgiou v tvári díval na mapu členenia Slovenska na 16 žúp: "Pokiaľ to nebude takto, nikdy to nebude dobré." Nepovedal to len ako spoluautor župného modelu. Už mal odstup a nadhľad. Takéto poznanie sa, žiaľ, nedá sprostredkovať ani starostom z Rožňavského okresu, ani Migašovi, ani Schusterovi a už snáď ani Dzurindovi. Iniciatívu rimavskosobotskej SMK by mali všetci Gemerčania privítať, konečne sa spojiť a začať spolupracovať. Ak niekedy v budúcnosti bude možnosť urobiť skutočnú reformu verejnej správy, región už bude dávno zjednotený a pripravený na samostatné fungovanie. Ak premiér Dzurinda myslí vážne zmenu nedávno schváleného zákona o územnom členení a chce spojiť Spiš, mali by stranícke centrály v Gemeri spolu so Združeniami miest a obcí začať naliehať na slovenský parlament, aby tento región neostal rozdelený. Zaujímavý bude postoj SDĽ, ktorá hovorila iba o výhodnosti "osmičkového" variantu, ale nikdy netvrdila (skôr naopak, hlavne v opozičných časoch), že hranice nakreslené treťou Mečiarovou vládou sú dobré. Ak sa predstavitelia politických strán a samospráv horného Gemera jednoznačne nepostavia za iniciatívu Rimavskej Soboty, jednoducho ukážu, že im nejde o spoločný región, ktorý by sa v jednom kraji mohol presadiť. Vyjde najavo aj to, že im o skutočný rozvoj nejde a sú odhodlaný čakať na omrvinky či ohlodané kosti, ktoré nám Košice hodia. Svoj hlas by mali pozdvihnúť aj v Revúckom okrese, kde veľmi dobre chápu i cítia nezáujem Banskej Bystrice o okrajové regióny. Spoločná minulosť v jednom okrese s Rožňavou a možná budúca ešte aj s Rimavskou Sobotou v Košickom kraji by zvýšil potenciál Gemer-Malohontu i jeho silu voči krajskému centru. V regiónoch sú ľudské zdroje vybavené potrebnými kvalifikáciami aj skúsenosťami s verejnou správou a je len otázkou, ako ich čo najobjektívnejšie identifikovať. Či chceme alebo nie, práve na zvládnutí regionálneho personálneho manažmentu bude závisieť úspech súčasnej či budúcej reformy. Predstava, že parlament paralyzuje vlastných občanov, z vôle ktorých vznikol, je síce desná, ale už dlhú dobu zodpovedá skutočnosti. V tomto je ukrytý dôvod, prečo bolo potrebné všetkými prostriedkami trvať na decentralizácii kompetencií do minimálne 12 VÚC a maximálne posilniť samosprávny princíp. Teraz je posledná šanca aspoň trochu napraviť nespravodlivý "osmičkový" model a dúfať, že v budúcnosti bude "politická vôľa" presadiť lepšiu reformu verejnej správy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
