Klaudia JURKOVIČOVÁ & Marián KIZEK
Košice Hovorí sa, že božie mlyny melú síce pomaly, ale isto. V prípade najväčšieho mlyna v strednej Európe to však už dávnejšie neplatí. Od začiatku tohto roku domlel a v súčasnosti sa nachádza v stave klinickej smrti. A to aj napriek tomu, že sa v jeho predstavenstve a dozornej rade od transformácie zo štátneho podniku na akciovku vystriedali od roku 1992 aj také známe mená ako Vladimil Podstránsky (terajší štátny tajomník ministerstva financií za SMK), Ján Bílek (hlavný radca prezidenta republiky), Ladislav Krajňák (bývalý predseda Dozornej rady SPP), či Štefan Soták (predseda Správy štátnych hmotných rezerv - všetci traja boli v SOP).
V areáli spoločnosti Mlyn Košice a. s. vládne veľmi čudná atmosféra, no k tej pracovnej, ktorá tu ešte pred časom vládla, má veľmi ďaleko. Všade to zíva prázdnotou, aký-taký pohyb sme zaregistrovali len v administratívnej budove, kde sedí vedenie firmy. To má jeden veľmi čudný zvyk. Rado sa totiž hrá s novinármi na slepú babu. Odkedy sme sa o problémoch tohto bývalého úspešného podniku pred dvoma mesiacmi dozvedeli, nebol nikto ochotný (alebo schopný?) poskytnúť nám vysvetlenie k nahromadeným problémom. Väčšina zamestnancov pritom trávi osemapolhodinový pracovný čas vo svojich domácnostiach, za čo ako odškodné dostávajú vždy načas(!) na svoje účty 60 percent mzdy.
Minulý týždeň nám dokonca generálny riaditeľ Ing. Štefan Ivan aj sľúbil, že si na nás nájde čas, avšak, keď sme mu v dohodnutom čase zavolali večer na jeho domáci telefón, celý zvyšok dňa s nami komunikoval len oznamovací tón. Včera sme podnikli posledný pokus a dokonca sa nám podarilo dostať nielen cez vrátnicu, ale až na sekretariát. Pán generálny nám opäť poslal len odkaz cez sekretárku má neodkladné rokovanie, ktoré nevie, kedy skončí. Jednu novinku nám však predsa len prezradil... On by nám už aj tak vraj nič nepovedal, keďže jediným kompetentným na podávanie informácií je zrazu predseda dozornej rady Marián Kupčík, ktorý má byť údajne aj najvýznamnejším akcionárom, ale ten je vraj na dovolenke.
S dlhým nosom sme sa teda vybrali hľadať nejakých zamestnancov, aby sme spoznali ich názor na súčasnú (ne)činnosť Mlynu Košice. Stretli sme "až" dvoch, ale tí nič nevideli, nepočuli a vlastne ani nikdy nikde neboli.
"O ničom, čo sa tu deje, neviem," tvrdila nám istá tmavovláska. Keď sme ju presviedčali, že až taká hlúpa predsa nemôže byť, ďalšou odpoveďou boli len salvy jej smiechu. Zem sa doma i v práci zľahla aj po predsedovi odborovej organizácie Jozefovi Baloghovi, v podniku sme nenašli ani predbežného správcu konkurznej podstaty. A tak sme si povedali, že sa po areáli Mlyna trochu poprechádzame. Na ceste k skladu múky nás však na bicykli Premier dobehol vrátnik a vysvetlil nám, že musíme odísť, lebo "tam hore" bude mať zle. Po ceste na vrátnicu sme stretli ešte výrobno-technického riaditeľa, ktorý nám vystupujúc z auta prezradil, že nám nič nemôže povedať, a tak nám pre istotu zamlčal aj svoje meno.
Najväčším veriteľom košického mlyna je Všeobecná úverová banka. Ako pre týždenník Trend uviedol viceprezident VÚB Michal Krajčovič, v súčasnosti evidujú voči Mlynu Košice pohľadávku vo výške viac ako dvesto miliónov korún. Podľa neho je neprijateľné, aby mlyn viedli tí istí manažéri a tým istým spôsobom, ako to bolo doposiaľ.
V súčasnom vedení firmy sú ľudia, ktorí majú viac než blízko k Strane občianskeho porozumenia. Člen dozornej rady Marián Kupčík bol spoluzakladateľom tejto strany. Meno tohto muža nájdeme aj v dozorných radách ďalších spoločností, spomeňme aspoň hotel Metropol Spišská Nová Ves, Istrobanku, Ski Plejsy či Kappa Invest. Posledne menovaná firma má určite len zhodou okolností sídlo presne na tej istej adrese, kde Mlyn Košice a. s. a taktiež len náhoda chcela, že aj zhruba podobný predmet činnosti.
V predstavenstve pre zmenu figurujú dve zaujímavé mená Alojza Antoša, ktorý je bratom prezidenta SR a zakladateľa SOP-ky Rudolfa Schustera a Jána Bíleka, syna toho Jána Bíleka, ktorý je hlavným radcom slovenského prezidenta.
Keďže M. Kupčíka sa nám včera zohnať nepodarilo ani na domácom telefónnom čísle, nakontaktovali sme sa na J. Bíleka st., ktorý je oficiálne zamestnancom Mlynu Košice a do novembra 2000 v ňom navyše pôsobil ako člen dozornej rady. Chceli sme od neho kontakt na jeho 25-ročného syna, ktorý je už osem mesiacov členom predstavenstva firmy, aby sme aspoň od neho získali vysvetlenie k príčinám súčasných problémov. "Môj syn nie je štaturárom, nemá ani podpisový vzor, takže od neho sa nič nedozviete," odpovedal J. Bílek.
Naposledy sme sa z vedenia spoločnosti Mlyn Košice rozprávali s generálnym riaditeľom Štefanom Ivanom, čo však bolo ešte v novembri minulého roku. Už vtedy bolo zrejmé, že podnik je v existenčných problémoch. Stav zamestnancov sa znížil z dvesto na 160 s tým, že podnik chcel prepúšťať ďalej až na hranicu 140 zamestnancov. Za príčiny problémov označil výrazný rast nákupných cien obilia, teda zdraženie vstupov a na druhej strane pokles ceny u odberateľov v dôsledku prieniku veľkých obchodných sietí na Slovensko. To boli vtedy oficiálne dôvody. Dnes vysvetlenie už nechce poskytnúť nikto k ničomu... Prečo?
Autor: krs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
