Daniela Hantuchová na našu otázku, kam by to chcela v tenise dotiahnuť. Vo Wimbledone zdolala v 1. kole ženskej dvojhry Holanďanku Miriam Oremansovú 7:6 (2), 7:5, v 2. kole na dvorcoch All England Clubu prehrala s nasadenou dvojkou, nakoniec úspešnou obhajkyňou minuloročného prvenstva Američankou Venus Williamsovou v dvoch setoch 3:6, 2:6. Turnajová dvojka označila 18-ročnú Hantuchovú za hráčku, ktorá má na to, aby sa v dohľadnom čase prebojovala v rebríčku WTA do Top 20... K nezastaveniu však bola slovenská hráčka spolu so svojim českým spoluhráčom Leošom Friedlom v mixe. V 1. kole si celkom jasne dokázali poradiť s Devinom Bowenom a Mariou Jose Martinezovovou (USA-Šp.) 6:0, 6:3, o veľké prekvapenie sa postarala česko-slovenská dvojica v 2. kole miešanej štvorhry, keď zvíťazila nad prvým nasadeným austrálskym párom Todd Woodbridge, Rennae Stubbsová v troch setoch 1:6, 6:3, 6:4. V 3. kole na Slovenku opäť doplatila Oremansová. Friedl a Hantuchová totiž zdolali trinásty nasadený česko-holandský pár Jiří Novák/ Miriam Oremansová 7:6 (2), 6:4. Vo štvrťfinále si poradili s piatou nasadenou dvojicou Donald Johnson, Kimberly Poová-Messerliová z USA 6:2, 6:3, v semifinále pätnásty nasadený česko - slovenský pár David Rikl, Karina Habšudová v troch setoch 6:2, 5:7, 6:3. Po finále to už bolo jasné. Daniela Hantuchová sa stala prvou hráčkou v histórii slovenského tenisu, ktorá získala niektorý z grandslamových titulov. Osemnásťročná rodáčka z Popradu spolu s Čechom Leošom Friedlom zvíťazili vo finále miešanej štvorhry na grandslamovom turnaji vo Wimbledone nad americko-austrálskym párom Mike Bryan, Liezel Huberová za 1:23 hod. v troch setoch 4:6, 6:3, 6:2. Víťazstvo a pekná prémia, 43 500 libier (takmer 3,1 milióna Sk) putovali aj na Slovensko... So zhovorčivou tenistkou, ktorej koníčkom je šport, zvlášť lyžovania a plávanie (aj keď voľný čas venuje predovšetkým rodine) sme sa venovali predovšetkým historickému medzníku.

* * * * *

Už ste ten Wimbledon strávili?

"Ani veľmi nie. Odkedy som sa vrátila, je okolo mnňa strašný ruch a množstvo vecí, takže som naozaj ešte nemala čas na to, aby som to strávila. Ešte sa mi to naozaj nepodarilo. Postupne si však, aj s mojím partnerom začíname uvedomovať, čo sme dosiahli. Vyhrať Wimbledon v ktorekoľvek kategórii je veľmi cenné, aj preto sme strašne šťastní."

Práve z tých vašich prvých odoziev, ešte z Wimbledonu, sme mali dojem, že si historický moment ešte nie celkom uvedomujete. Možno, že v nich chýbali emócie...

"Normálne to však určite nebolo. Je potrebné povedať, že my sme pred turnajom nemali žiadne veľké ambície. Po prvýkrát sme hrali mix spolu... Dokonca sme ho obaja hrali vôbec prvýkrát, nemali sme s tým žiadne skúsenosti. Keď sme nastupovali na prvý zápas, vôbec sme nevedeli, čo máme čakať. Keď sme však postupne vyhrávali, tak sme sa veľmi začali snažiť o to, aby sme to dotiahli do víťazného konca. Čo sa nám aj podarilo."

Kedy ste si vlastne začali veriť, v štýle, môže to dopadnúť absolútne dobre?

"Asi taký najzlomovejší zápas bol ten v 2. kole, ktorý sme hrali proti Woodbridgeovi a Stubbsovej, najvyššie nasadenému páru. Hrajú najlepší mix na svete, od tohto zápasu sme sa neustále zlepšovali. Keď sme boli v semifinále a finále, už sme to nechceli pustiť."

Najťažší bol asi zápas proto Woodbridgeovi a Stubbsovej?

"Áno, asi ten, ťažké však bolo aj finále. Tu to bolo ťažké najmä vtedy, keď sme si uvedomili, o čo sa už hrá."

Vraj sa vám i Leošovi vo finále nepozdávali vystúpenia Juhoafričanky Huberovej.

"Hmmm... Myslím, že s tým mal problémy skôr Leoš. Mne je totiž jedno, kto je oproti na dvorci. On ju tak nejako vtipne ´opudzoval´, ja osobne som nemala proti súperom nič."

Aj semifinále bolo zaujímavé.

"Určite áno. Bolo to česko - slovenské semifinále a hralo sa na Centri. Bol to zaujímavý zápas, veľmi náročný, pre nás však dopadol dobre."

Vy ste boli na Centri prvýkrát, Leoš tam už bol minulého roka - ako turista, dokonca si ho vraj aj vyfotil. Spomínal vám to?

"(Smiech) Áno, pochválil sa tým. Už keď sme sa naň dostali prvýkrát, bol z toho nadšený, snažila som sa ho upokojiť, že je to dvorec ako každý iný a že si netreba nič, ani tých ľudí okolo všímať. Potom si už zvykol a rozohral sa tak dobre, že už mu bolo jedno, kde hrá."

Ale ten Center - court je aj tak veľká pocta, však?

"Určite je. Navyše Wimbledon je turnaj turnajov, aj ten Center pôsobí veľkolepo, hlavne, keď je úplne zaplnený. Vtedy je tam nepísateľná atmosféra, čo sme mali možnosť zažiť na vlastnej koži. Po mužskej dvojhre sme vkročili do kráľovskej lóže, kde nám odovzdávali cenu, popritom zaplnené hľadisko, jednoducho fantastický zážitok!"

Pamätáte si na jednu momentku spred pár rokov? Jana Novotná hrala vo finále, prehrala a vojvodkyňa z Kentu ju utešovala na vlastnom pleci.

"Áno, na to pamätám."

A napadlo vám vtedy, že raz budete v rovnakej pozícii? Aj keď vy ste neskončili ako porazená...

"To asi nie... V každom prípade, my sme nakoniec boli v pozícii víťazov a bolo pre nás veľkou poctou, že nám vojvoda z Kentu odovzdával cenu. Dostali sme dopredu inštrukcie, ako sa máme pokloniť, boli sme už na všetko pripravení..."

Čo zvykne hovoriť vojvoda z Kentu víťazom?

"Asi každému niečo iné. Neviem, čo vravel iným, ale nám zagratuloval a zaželal veľa ďalších úspechov."

Boli ohlasy na vaše a Leošovo víťazstvo v samotnom Anglicku?

"Samozrejme, že boli. V Anglicku sa detailne venovali každej súťaži, či dvojhrám, či štvorhrám... Čo sa však o nás písalo po Wimbledone, to neviem, už sme odchádzali."

Stávkové kancelárie nenavštevujete, netipujete?

"Nie, nie, prečo?"

No, či viete, aký veľký musel byť na vás kurz?

"Nie, stávkovými vecami sa vôbec nezaoberám."

Leoš vás už charakterizoval v českých novinách. Ako sympatickú veselú žabu. Skúste charakterizovať vy jeho.

"Veľmi zábavný, skromný a výborný človek."

Povedali ste: fajn, Wimbledon vyšiel, ťaháme to ďalej? Najmä v mixoch sa totiž páry schádzajú a rozchádzajú po každom turnaji.

"Ja sama sa hlavne sústreďujem na dvojhru. A keď sa grandslame hrá dvojhra, štvorhra, miešaná štvrorha, tak je to strašne náročné. Kedy budeme najbližšie spolu hrať, to neviem. Ale je to úžasný tréming, môžem trénovať return proti mužom, je to skvelý tréning na postreh... Ak bude príležitosť zahrať si spolu, určite ju využijeme."

Daniela, zrazu sa hovorí o tom, že ste veľká nádej slovenského tenisu. Hovoríte si niečo také, že sa vám nesmie zakrútiť hlava?

"Je to určite krásne počuť takéto chvály a mňa strašne povzbudzujú. Ja sa však koncentrujem len na tenis, snažím sa tvrdo pracovať. Samozrejme, že dúfam, že sa splní to, čo sa v súvislosti so mnou hovorí. Na druhej strane, nesnažím si ich veľmi pripúšťať."

Dva, tri, možno štyri roky sa tu hovorí len o Kučerovi, Hrbatom. Teraz je tu Daniela Hantuchová, o ktorej hovorí a vypisuje každý, Kučera a Hrbatý sú niekde v úzadí. Čo vy na to?

"(Smiech) Je to určite wimbledonský víťazstvom, je totiž určite pekné doniesť na Slovensko takúto trofej. Oni dvaja sú však skvelí hráči, myslím, že sa o nich ešte bude písať."

A stretli vás už a pochválili vás?

"Ešte nie. Hádam ma pochvália. Uvidíme (smiech).

Ináč, ste maškrtníčka?

"Kto?... Maškrtníčka? A to sa týka čoho?"

Wimbledonskej zmrzliny a jahôd.

"Jáj... Tak to samozrejme! Niekoľko sme si ich dali, tam to je veľká vzácnosť. Okoštovali sme teda, ale žeby nám to nejako zvlášť išlo, tak to nie. Všade sa o tom hovorí, všade sa o tom píše, je to symbol. Bolo to teda niečo, čo som chcela skúsiť, ale nedá sa povedať, že by som sa za nimi hnala."

V závere Wimbledonu bola s vami v Anglicku manka, otec bol na Slovensku. Keď ste sa zišli, oslavovali ste búrlivo, menej búrlivo...

"Na oslavy času nebolo. Dúfam, že ten čas na veľkú oslavu sa ešte len nájde."

Po Wimbledone ste išli na iný turnaj. V 1. kole turnaja WTA vo Viedni ste prehrali s Chorvátkou Majou Palaveršičovou v dvoch setoch 4:6, 3:6, vo štvorhre spoločne s Irodou Tuľaganovovou z Uzbekistanu podľahli rumunskému páru Ruxandra Dragomirová - Ilieová, Andrea Vancová hladko 1:6, 3:6. Vraj sa prejavilo to, že ste strávili dlhší čas na celkom inom povrchu.

"Hrať päť týždňov na tráve a potom ísť na antuku je veľký rozdiel. Ja som nevedela, že budem tak dlho vo Wimbledone, za normálnych podmienok by som tam určite neštartovala."

Voláme z východu. My sme pri tom, ako ste postupovali, stále vypisovali - popradská rodáčka...

"Áno (smiech)."

Ale žijete v Bratislave. Ako to teda je?

"Ja som sa len narodila v Poprade, bývala tam maminina rodina, ináč sme stále boli v Bratislave."

Máte ešte niekoho v Poprade?

"Teraz tam býva maminin brat."

Čo hovoríte na Rusky?

"Sú silným tímom, majú v ňom výborné hráčky a majú z čoho vyberať. Ja len dúfam, že využijeme výhodu domáceho prostredia, podporu fanúšikov a zvíťazíme."

Čo vy a Rusky?

"S Krasnoruckou a Petrovovou som sa ešte nestretla, s Dementievovou som prehrala v minulom roku na Ericsson Open. V podstate mi však je naozaj jedno, kto je na opačnej strane."

Hovorí sa, že či Rusi či Rusky, v oboch kategóriách tenisovo skvelí, majú jednu využiteľnú chybu. Sú vraj psychicky labilní.

"Spoliehať sa na to, na ich slabiny, sa, myslím, neoplatí. Skôr sa sústrediť na seba, na to, aby sme hrali samy čo najlepšie. To, čo sa deje na druhej strane dvorca si ináč ja vôbec nevšímam, snažím sa o svoju hru."

Nálada v tíme je...

"...výborná! Dúfam, že vydrží."

A my dúfame, že aj v pondelok.

"Dúfame. V to najviac."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.