mesiacom. V skratke sa udialo asi toľko. Z osemfinálových dvojíc sa tri súboje skončili kontumačnými výsledkami. Vo všetkých prípadoch išlo o východoslovenských zástupcov. Stará Ľubovňa takto prehrala s Vixom Žilina, Humenné s Považskou Bystricou a len Izolex Košice prešiel po výsledkoch 0:5 a 5:0 nad Terchovou do štvrťfinále. Celkom jasné záležitosti, avšak až do chvíle, kým nezareagovali Humenčania, ktorým sa nepozdávali akési čudné praktiky Slovenského zväzu sálového futbalu. Pod Vihorlatom sa veľmi potešili, keď ich SZSF zaradil do osemfinále. Už prvá vec však Humenčanov zarazila. O tom, že sa stretnú s P. Bystricou sa dozvedeli len z novín, nik ich neoboznámil písomne. Po dohode so svojím sponzorom sa rozhodli, že budú štartovať. Keďže však písomné oznámenie o ich zaradení do súťaže neprichádzalo treéner GVP Humenné Milan Nazad nadviazal kontakt s predsedom Vsl. zväzu sálového futbalu Martinom Andorom a informoval ho, že Humenné chce svoje stretnuia odohrať. Ten rozhodnutie Humenčanov akceptoval, len ich požiadal, aby sa mu v týždni pred prvým zápasom na Považí ozvali a on zatiaľ prekonzultuje ich štart s prezidentom SZSF Vladimírom Okánikom. Humenčania ďalej trénovali, no ich odhodlanie schladlo asi štyri dni pred stretnutiami 1. kola, keď im krajský šéf oznámil, že po rozhovore s pánom Okánikom do Pov. Bystrice cestovať nemajú. Vzhľadom na vzdialenosť je to vraj finančne náročné, Považania by na východ necestovali, a tak budú hrať s družstvom s z bližšieho okolia. Pre Humenčanov už náhrada nebola, a tak pre vec zapálení muži zostali sklamaní. To však nebolo všetko, lebo nasledoval ešte väčší šok, keď sa vo výsledkoch objavilo, že do štvrťfinále postúpila Pov. Bystrica po kontumačných víťazstvách nad Humenným! Takže najprv Humenčanov zaradia do Slovenského pohára a neskôr za čudných okolností ich odvolajú. Bolo by naozajstným mrhaním času hľadať v týchto krokoch logiku...
"S pánom Andorom som hovoril minimálne 10 dní pred prvým zápasom v Považskej Bystrici a jasne som mu povedal, že jednoznačne chceme ísť do toho, pozháňali sme si peniaze a chceme štartovať. Potom som sa ho pýtal, či môžeme hrať odvetu v Humennom, lebo nemáme halu. Pre nás to však nebol problém, keby sa nehralo v Humennom, že by neboli v poriadku rozmery, tak by sme hrali v Michalovciach, alebo v Snine, žiadny problém. Martin Andor sa mal prísť pozrieť do Humenného, ale neprišiel. My sme dokonca súhlasili aj s tou eventualitou, aby sa oba zápasy odohrali v Považí!" povedal tréner Humenného Milan Nazad. Z toho jasne vychádza, že ak sa už mal skontumovať tento zápas, tak presne opačne.
Porozprávali sme sa i s prezidentom SZSF Vladímirom Okánikom, ktorý nám k tomu povedal:
"Aj Stará Ľubovňa chcela preložiť zápasy. Hneď po informácii o žrebovaní povedali, že nie sú pripravení, nemajú k dispozícii mužstvo a chceli by si stretnutia preložiť na jeseň. Povedali sme, že fixné termíny Slovenského pohára sú jednoducho takto postavené a žiadne zmeny a dohrávky nebudú akceptované. V otázke Humenného, priznám sa, zohral negatívnu úlohu šéf sálovkárov vo východoslovenskom regióne Martin Andor, to je jednoznačné. On bol prostredníkom tohto všetkého. Ak je však takáto situácia, keď Humenné má záujem a naozaj seriózne k tomu pristupovalo, tak vám dávam slovo, že pre osemfinále s Považskou Bystricou nájdeme voľný termín, nadviažeme kontakt a zápasy sa ešte odohrajú. Takéto by som videl riešenie. Samozrejme, ak by bol záujem, ak už medzitým nevznikla nejaká nechuť, pretože ma mrzí, že je to tak ponímané."
Vlastne, ako sa na to prišlo, že do Považskej Bystrice nemajú Humenčania cestovať, lebo je to vraj finančne náročné?
"Tento pocit mali Považania, nie Humenčania. Vraj mali zemepisne veľmi nevýhodného súpera, takže ich osemfinále dosť ekonomicky zaťaží. To však nebol dôvod, prečo by sa osemfinále nehralo. Vietor nefúkal v tomto smere z Humenného, aby sa odtiaľ niekto sťažoval, to by som klamal. Absolútne nie."
Dokonca Humenčania i súhlasili, aby mohli odohrať oba zápasy v Považskej Bystrici.
"To počujem prvý raz. Viem len, že 9. jún, keď sa malo hrať, bol fixný termín, Považská mala zabezpečenú halu a Humenné sa ešte vo štvrtok pred tou sobotou nehlásilo, či pricestuje, alebo nie. Považania v piatok odvolali halu, lebo tiež sú s tým spojené náklady, ak by sa nevyužili priestory, tak by ich zrejme i tak museli platiť. Ako som už však povedal, situáciu zrejme negatívne ovplyvnil šéf regiónu, ktorý do tohto vstúpil. Nechcem sa naňho vyhovárať, no, keď je situácia takáto a Humenčania majú snahu fungovať v tejto súťaži, tak by som bol veľmi rád, keby sa ešte osemfinále zrealizovalo."
Pán Okánik, ako hodnotíte osemfinále Slovenského pohára. Viacerí sa o ňom vyjadrujú, ako o trápnom. Z ôsmich dvojíc postúpili tri družstvá bez boja, vďaka kontumáciám. V predchádzajúcich rokoch bol model, že z každého regiónu východ, stred, západ, Bratislava postúpili najlepšie celky a tie sa potom stretli vo finálovom turnaji. Teraz je nový model. Zdá sa vám po osemfinálom fiasku, že je to najšťastnejšie riešenie?
"Pozrite sa, tento model prijali na porade vedúci extraligových tímov na porade. Viac-menej iniciatíva vyšla zo samotných družstiev, ktoré žiadali zmenu koncepcie, lebo v niektorých regiónoch mali pocit, že sa tam hrajú veľmi tvrdé pohárové postupové súťaže popri majstrovských, a že oni si musia to svoje miesto do finálového pohárového štvorčlenného turnaja tvrdo vydobyť, cez štyri, šesť, či osem zápasov. Špeciálne v stredo a východoregióne sa to robilo tak, že postupové kolá sa viac-menej neuskutočnili a východ na toto podujatie automaticky nanominoval jediného extraligistu, ktorého má FC Izolex Košice. Izolex postúpil priamo každoročne, bez nejakej kvalifikácie do finálového turnaja, čo bolo trochu nefér a bol dosť zvýhodňovaný. V stredoregióne sa to uskutočnilo podobne. Do regionálnej časti vstúpili štyri, či šesť mužstiev, zohrali jednodňový kvalifikačný turnaj a najlepší, zväčša to bol extraligový tím Vix Žilina, tradične postúpil do finále. Naopak, prepracovať sa v západoregióne cez celoročné kvalifikácie je veľmi zložité, lebo štartuje 60 až 80 tímov a len jeden mohol postúpiť k Izolexu a k Žiline. V Bratislave je ešte väčšia konkurencia, lebo súťaží až 120 družstiev. Vlastne z regiónov vyšlo, aby sme sa zamysleli nad koncepciou Slovenského pohára, lebo je voči niektorým častiam Slovenska neobjektívna. Našli sme tento model a viacerí prítomní ho prijali veľmi pozitívne, ako progresívny. Pravda, porady sa nezúčastnili zástupcovia Izolexu. Vedúci mužstva Marián Samsely však povedal, že klub všetko akceptuje, čo sa rozhodlo na tejto porade, ale tento systém mu nie veľmi vyhovuje, pretože je náročný na cestovanie a ročné náklady sa im zvýšia. Vyjadril sa, že keď majú cestovať do Terchovej a späť, tak ich to bude stáť okolo 20-tisíc korún. Akceptoval však tento model, hoci dvakrát nadšený nebol."
Dobre. Do osemfinále postúpili, respektíve nasadili sa tri celky z východoslovenského regiónu Stará Ľubovňa, Humenné, Košice. Zhodou okolností ani v jednom prípade sa nehrali zápasy. Nový model veľmi nesplnil účel, lebo bez toho, aby sa zohralo čo len jedno stretnutie, v súťaži zastupuje východ opäť len Izolex, tak ako pred tým. Vychádza nám to, že všetko zostalo po starom, len sa na to ide skratkou naokolo...
"Dá sa to aj tak povedať. Vlastne kvôli východniarom bola prerobené táto koncepcia, lenže my sme nemohli vedieť pred začiatkom ročníka, že to bude mať takúto odozvu. Toto už nemôžeme zmeniť, ak to raz bolo takto prijaté. Či sa to osvedčí, alebo nie, to budeme môcť konštatovať na konci hracieho obdobia. Pravdou je, a to je zatiaľ môj subjektívny názor, že z titulu toho, že sa tri stretnutie neodohrali, v istom zmysle to nie je najkvalitnejšia koncepcia."
Ako si potom vysvetliť počínanie zástupcov klubov pri schvaľovaní tohto modelu? Veď alfou a omegou pri tomto systéme sú peniaze na cestovanie a pre niektoré kluby je to citeľná položka. Keď to schvaľovali, nepomysleli na to, že ich to bude niečo stáť? Je všeobecne známou vecou, že keď v I. lige majú niektoré celky raz za sezónu merať cestu do Košíc, tak z toho majú nočnú moru, pritom Košičania pravidelne cestujú za svojimi súpermi, lebo ich najbližší je Žilina, a teraz si ešte upletú na seba bič v podobe tohto modelu.
"Najvyššia súťaž už nemá 16 celkov, ale len 12, takže motívom nového modelu bolo, že mužstvá si tak vykompenzujú menší počet odohraných zápasov s možnosťou odohrať viac kvalitných stretnutí v pohári."
Na záver otázka pre Milana Nazada. Príjmate hodenú rukavicu v podobe zohratia zápasov v náhradnom termíne? "Samozrejme. Do Považskej Bystrice môžeme pokojne kedykoľvek vycestovať. Ak sa s ňou dohodneme na termínoch, bez problémov príjmeme hodenú rukavicu pána Okánika."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
