Heraldika pozná iba dva kovy zlato a striebro, ktoré sú nahraditeľné žltou a bielou farbou, vždy sa však opisujú ako zlato a striebro.
Pritom sa v erboch používajú ešte farby červená, modrá, čierna a zelená. Posledná spomenutá sa ako jediná nepatriaca medzi základné farby, v pôvodnej heraldike ako farba štítového poľa nevyskytovala. Dnes sa považuje za rovnocennú s ostatnými. Heraldické kožušiny sa v našej heraldike vyskytujú tak zriedkavo, že im nie je potrebné vôbec venovať pozornosť. Heraldické kovy, farby a kožušiny sa dovedna volajú tinktúrami.
Heraldické farby sú sýte, silné a jednoznačné vo svojom výraze. Starí heroldi hovorievali, že červená nesmie inklinovať k oranžovej, ani k fialovej, modrá ani k zelenej, ani k fialovej a pod. Bledomodrá, ružová, hnedá či oranžová v erboch nemajú miesto.
Jedno zo starých heraldických pravidiel hovorí, že správny erb má mať čo najmenej tinktúr, v ideálnom prípade dve, z ktorých jedna je kov, druhá farba. Tretia tinktúra by už mala mať charakter doplnkovej.
Heraldické sfarbenie nie je realistické. Stromy nemusia byť zelené, ale môžu byť strieborné, zlaté či červené, levy môžu byť modré, orly šachované, radlice červené...
Heraldické pravidlo prikazuje, že farby sa kladú na kovy a kovy na farby. Nie je správne klásť farbu na farbu a kov na kov. Toto pravidlo malo v stredoveku zaručiť zreteľnosť erbových znamení a ich viditeľnosť na diaľku. Na porušenie tohto pravidla v erbe musí byť vždy dôvod.
Prešov
Erb udelený mestu erbovou listinou do 4. januára 1456, ďalej obohatený erbovou listinou z r. 1548 a napokon erbovou listinou z r. 1558. Súčasná podoba mestského erbu rešpektuje jeho najstaršiu, heraldicky najčistejšiu podobu
Pod striebornou hlavou štítu preloženou tromi červenými zlatostrednými a zelenokaklišnými ružami trikrát červeno-strieborné delené pole
* * *
Erb Mons. Jána Hirku, gréckokatolíckeho biskupa prešovského
Štvrtený štít, v prvom a štvrtom striebornom poli dvojicami čiernych písmen IS XS NI KA sprevádzaný červený heroldský kríž, prekrytý striebornou knihou so zlatou oriezkou a písmenami A a W, v druhom a treťom modrom poli strieborný plamenný meč s vlnistou čepeľou, sprevádzaný v horných rohoch striebornými mušľami. Nad štítom zelený kňazský klobúk so zelenými šnúrami, opatrenými na každej strane šiestimi uzlami. Pod štítom sa vinie strieborná stuha s červeným rubom, na nej čierny nápis MIER A MILOSRDENSTVO SKRZE MÁRIU. Štít je položený na zlaté rúcho s červeným rubom a lemom, zviazané na dvoch miestach hore zlatými šnúrami. Rúcho splýva spod biskupskej koruny byzantského rítu; spoza rúcha vidno napravo zlatú berlu tohto rítu, naľavo zlatý procesiový kríž.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
