zase oznamovala, že nechce byť žienkou domácou. Vodičák nemá preto, lebo ju viac než cesta, zaujímajú srnky vôkol nej. Na jej svojráznu módu a postoje majú ľudia rôzne názory. Fanúšikovia Jany Kirschner však pribúdajú.

Koncertuješ, vystupuješ na festivaloch a recepciách a všade sa, podľa vlastných slov, cítiš dobre. Napriek tomu, ktoré podujatia ti vyhovujú najviac?

- Na môj vlastný koncert prídu ľudia kvôli tomu, že tam spievam len ja a so skupinou máme na prezentáciu našej hudby oveľa viac priestoru, ako na festivale. Festivaly sú zase fantastické v tom, že sa na nich ľudia stretávajú aj s tými, ktorých dlho nevideli. Mne je však úplne jedno, kde vystupujem, mám rada hlavne hudbu.

Existujú akcie, na ktorých spievať odmietaš?

- Áno, pretože ich je veľmi veľa a na všetkých by som nemohla byť. Mrzí ma, keď niekomu musíme povedať, že nemôžeme prísť. Častokrát nám organizátori zavolajú, že o týždeň máme ísť hrať, ale to sa zvládnuť nedá. Väčšinou sa snažíme neodmietať a to sa týka aj festivalov.

Tam ťa ľudia počúvajú. Na recepciách sa však medzi sebou aj rozprávajú. Nevyrušuje ťa to?

- Hráme aj na súkromných párty a recepciách, ale nestáva sa, že by sa medzi sebou bavili a jedli, keď ja spievam. Väčšinou je naše vystúpenie súčasťou programu. Až po tom príde na rad občerstvenie.

Mnohé osobnosti slovenského šoubiznisu rozprávajú o svojich autách a súťažia v jazdách zručnosti. Teba za volantom nevidieť...

- Ja nemám ani vodičák a vyzerá to tak, že v najbližšej dobe šoférovať nebudem. Som veľmi roztržitý človek a zaujímam sa viac o srnky, ako o cestu. Nesledujem, čo sa na nej deje. Mám pocit, že by som šoférovanie nezvládla. V aute sa jednoducho cítim ako v počítačovej hre.

Nejeden tvoj kolega pomáhal politickým stranám svojou účasťou v predvolebných mítingoch...

- Mňa politika vôbec nezaujíma a viem len meno nášho prezidenta. To je všetko. Pri posledných voľbách hlavy štátu som situáciu síce sledovala, ale bola som z toho vyplašená. Už nikdy viac. Nerozumiem a ani nechcem rozumieť fungovaniu politiky.

Nehovoríš o kolegoch, ktorí sa s politikou zaplietli...

- Každý je slobodný človek a rozhoduje sám za seba. Slobodu však strácame vtedy, ak sa niekomu zaviažeme. Akékoľvek peniaze ten pocit nahradiť nemôžu. Žiadneho kolegu teraz "natierať" nebudem. Ak sa rozhodne, že do toho pôjde a má na to dôvod, tak je to v poriadku. Ja sa venujem svojej hudbe a kapele, o druhých sa nestarám.

Snažíš sa svoj spev a hudbu nejakým spôsobom zdokonaľovať?

- S kapelou pracujem už tri roky a so svojím hlasom nerobím nič. Len spievam, nijak zvlášť sa tomu nevenujem. I keď by som sa mohla. Hlasovým cvičením je pre mňa dennodenné spievanie. Ak je naša hudba lepšia, tak je to výsledkom samovoľného procesu.

Na poslednom udeľovaní cien Grammy chýbalo niekoľko spevákov a skupín, ktorí účasť odmietli. Bol ten rozruch podľa teba potrebný?

- Bol celkom zbytočný. Grammy udeľujú z väčšej časti redaktori rádií, žurnalisti a ďalší ľudia, ktorí sú na to povolaní. Grammy nie je na takej úrovni, na akej by sme si predstavovali a mohla by byť lepšia. Odráža však situáciu na Slovensku. Je ťažké hrať sa na Las Vegas, keď to v krajine tak nefunguje. Keby sme sa vtedy všetci dohodli na riešení, tak by to bolo ľahšie. Nemôžeme sa deliť na dva tábory. Potom to vyzerá smiešne.

Podobne vyznievajú aj názory, podceňujúce súťaže, v ktorých vyhrávajú interpreti vďaka hlasom poslucháčov a divákov.

- Všetko, či život prinesie, si treba vážiť. Keď sa hudobník posadí ku gitare, tak mu vôbec nezáleží na tom, či je Zlatý slávik, alebo má cenu za celoživotné dielo. Mne však tie ocenenia lichotia.

S tým súvisí aj záujem o tvoje súkromie. Zvykla si si?

- Keď novinárom raz prezradím, akú farbu spodného prádla nosím, nebudem sa čudovať, že sa to spýtajú znova. Tak to bolo aj s aférou okolo mojej osoby a Ivana Táslera. Nikto nevie, ako to bolo a teraz to už je jedno. Už o tom nechcem hovoriť. Celá záležitosť je uzavretá a normálne spolu komunikujeme. Sú ľudia, ktorých to ešte zaujíma a ja sa im nečudujem.

Ľudí zaujíma aj tvoje, neraz netradičné, oblečenie. Čím sa riadiš pri jeho výbere?

- Náladou. Čo sa mi chce obliecť, to si na seba dám. Nevenujem sa tomu, čo si o tom kto myslí. Viem, ako sa niektorí ľudia na môj štýl pozerajú, ale nezaujíma ma to.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.