(International Japan Karate Federation) v maďarskom Gyonmendrote. V kumite do 70 kilogramov si viedol výborne, veď si z Maďarska doviezol striebro! Mal pritom problémov viac ako dosť... "V tom čase som maródoval, mal som, ešte týždeň predtým, zápal priedušiek. Bral som injekcie, aby som to nejako zvládol... Absolvoval som tri tréningy, aby som sa trochu kondične vrátil, vôbec som však netušil, ako budem súťaž zvládať." Nakoniec to zvládal... "Išlo mi to celkom v pohode, v momente, keď začala súťaž, som na svoj hendikep zabudol." V Maďarsku sa súťažilo podľa starých pravidiel (trebárs na Slovensku sa už nejaký čas, zďaleka nie pár dní, bojuje podľa nových), to znamená, že zápas končil v prípade, ak jeden zo súperov dosiahol šiesty bod, prípadne, ak uplynul dvojminútový časový limit zápasu. Stanislav Šimko sa postupne stretol so štyrmi súpermi, s reprezentzantom Maďarska vyhral 6:2, s Rumunom v ďalšom kole 6:0, s ďalším Maďarom 6:3. Vo finále sa stretol so slovenským kolegom s repre Bratislavčanom Jánom Landlom (Ippon Bratislava). Košičan prehral 4:6 a v tomto prípade sa musel uspokojiť s európskym striebrom. "Je ťažké povedať, či by som za normálnych okolností nad ním vyhral. Keď sme sa však stretli naposledy, pravda, to sme bojovali podľa nových pravidiel, tak som vyhral, " hovorí Stanislav Šimko. Jeho hendikepom však nebol len zdravotný stav, pridal sa k nemu aj trochu chaotický systém pavúka v jeho kategórii. Tu totiž bolo 9 pretekárov, pomyselný nepár, teda deviatka, vyšla práve na Stanislava Šimka. Jeho prvým súbojom bol teda zápas v predkole, časový harmonogram však Maďari vyrátali trochu zle, a tak, kým Landl bol už vo finále, Šimka čakali ešte dva zápasy. Nakoiec teda absolvoval tri zápasy v tesnom slede, každý pretekár - účastník takýchto podujatí, isto potvrdí, že to nie je nič príjemné. Nad radosťou zo striebra však u košického karatistu trpkosť neprevláda: "Je to prvá medaila z ME pre náš klub vôbec. Nečakal som ju ani ja, ani náš tréner," hovorí na margo kovu, ktorý iste potešil aj trénera Unionu Petra Bozogáňa Stanislav Šimko. V Unione je osem rokov, čo znamená, že cca od svojich desiatich rokov. Viacnásobný majster VÚKABU (Východoslovenskej únie karate a iných bojových umení) doteraz získal na majstrovstvách Slovenska jedno zlato (žiacke M SR 1997 v Trenčíne), v Slovenskom pohári sa už dvakrát tešil zo striebra. V slovenskej reprezentácii je od roku 1998, pravda, vážnejšie sa v nej usadzuje v posledných mesiacoch. Svoj krst v zahraničí absolvoval v decembri 1998 na Vianočnom pohári v Slovinsku. Vo februári tohto roku, ako sme už v našom denníku, mal smolu. Mal sa totiž s istotou zúčastniť ME na Cypre, na Afroditinom ostrove sa totiž uskutočňovala "veľká Európa," teda ME kategŕie WKF (World´s Karate Federation). Stanislav Šimko nakoniec necestoval, zlomená jarmová kosť zavelila ostať doma. Budúcoročný maturant si to však vynahradil teraz, striebro hreje...
Ináč, v tom istom čase, ako Stanislav Šimko bojoval v Maďarsku (nie sám, bol tam aj jeho kolega Michal Dudič) bol Union Košice poctený aj na ďalšom fronte. Karatistickému oddielu pod vedením Petra Bozogáňa bola od starostu Mestskej časti Ťahanovce Ing. Jozefa Pavelku udelená Cena mestskej časti za osobný podiel a zásluhy na rozvoji športu mládeže mestskej časti Košice - Sídl. Ťahanovce, a to za prítomnosti mesta Košice JUDr. Zdenka Trebuľu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
