jáchymovského uránu tak, ako to zdokumentoval Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu.
Ale najprv trocha histórie. Pred druhou svetovou vojnou bolo len niekoľko skoro bezvýznamných uránových nálezísk. Po skončení vojny sa nálezisko pri Jáchymove dostalo do sféry vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu a už v roku 1945 túto oblasť navštívil námestník ministra zahraničného obchodu ZSSR Ivan Bakulin s uránovým znalcom. Keďže v lete už boli zhodené Američanmi dve atómové bomby na japonské mestá, aj ZSSR hľadal spôsoby, ako čím skôr zaradiť do výzbroje podobnú ničivú zbraň. Výskum sa viedol, ale bolo potrebné aj materiálové zabezpečenie. Už v roku 1945 sa rozbehol prieskum ložiska pri Jáchymove a súčasne aj ťažba uránu. K miestnym baníkom bolo prisunutých až päťtisíc vojenských zajatcov. V októbri roku 1945 bola medzi oboma stranami podpísaná dohoda o ťažbe uránu a dostala krycí názov Chalupa.
Tajných dohôd o ťažbe uránovej rudy bolo podpísaných niekoľko, ale o cene sa takmer nehovorilo, aj keď sa sovietska strana formálne zaviazala, že sa bude podieľať na výrobných nákladoch 15 percentami z dodanej rudy. V druhej dohode z roku 1952 bola cena znížená na 10 percent vykazovaných nákladov. Od roku 1961 sa ZSSR na geologickom prieskume už nepodieľal a vláda ČSR musela prijať platbu v pomere 3,15 koruny k jednému rubľu. Táto dohoda bola podpísaná na 20 rokov. Do ZSSR bolo dodané 96 660 ton uránovej rudy a na jej ťažbu životom doplatilo vyše 1 700 našich občanov. Okrem strát na životoch svojich občanov Československo zaznamenalo aj hospodársku stratu. Ľahko ju vyčísliť, ak si uvedomíme, že v roku 1938 na svetových trhoch jeden kilogram uránu stal 607,2 Kčs.
Po odsune vojenských zajatcov jáchymovský priestor bol sprevádzkovaný prevažne väzňami. Denne ich tam pracovalo 5 550. Na ich stráženie Ministerstvo vnútra ČSR v roku 1947 nasadilo 3 394 príslušníkov vojenskej stráže a členov ZNB a mesačne im vyplácalo vyše 103 tisíc korún. Na stravu a ďalšie náklady na jedného väzňa denne bolo určených šesť korún. Mesačná mzda väzňa v prieme činila 1 720 korún. Z tejto čiastky bolo väzňovi na jeho potreby denne vyplatené 1,1 až 1,6 koruny ako vreckové. Asi jedno percento z tejto sumy bolo ako "úložné" a zbytok mzdy šiel v prospech MV ČSR. Jáchymovské bane len v roku 1958 mohli vďaka takmer symbolickej mzdy väzňov ušetriť čiastku skoro 41 miliónov korún. V prípade nesplnenia pracovnej normy väzni boli kruto trestaní. Nenadarmo jáchymovské bane boli považované za väzenské peklo, pretože práca v uránovom priemysle je zaradená kvôli ionizácii medzi obzvlášť nebezpečné pracoviská.
Autor: suš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
