americký filozof a básnik pôsobiaci v 19. storočí. Príležitosť spoznať vlastné schopnosti ponúkajú i zahraničné študijné pobyty.
Ekonomická univerzita Bratislava, spolu s ostatnými slovenskými univerzitami umožňuje svojim študentom absolvovať štipendijný pobyt na zahraničných univerzitách v rámci programu Socrates Erasmus. Je to výmenný program medzi krajinami Európskej únie, strednej a východnej Európy. Prostredníctvom neho si "dosah svojich možností" vyskúšala aj Táňa Stanová, štvrtáčka na Fakulte medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
"Hlavnými kritériami výberu boli jazykové znalosti a študijný prospech za celé štúdium na vysokej škole. Spolu s výpisom známok sme odovzdali motivačný list a zoznam krajín, v ktorých by sme mali záujem študovať v letnom semestri. Mohla som si vybrať medzi Nemeckom a Španielskom. Rozhodla som sa pre Španielsko. Bola som pripravená študovať v španielskom jazyku, pretože som sa mu začala venovať v treťom ročníku na strednej škole a pokračovala som potom, po trojročnej pauze, na vysokej škole", spomína Táňa.
Jej domovom sa od januára do júna stalo španielske mesto Granada. Podľa Tániných slov ho možno prirovnať ku Košiciam. Má 250 000 obyvateľov. Z toho 60 000 tvoria študenti Granadskej Univerzity. Cez prázdniny teda davy na uliciach viditeľne rednú.
"Prvý týždeň po príchode sme bývali v hosteli, no hneď sme si začali hľadať byt", pokračuje Táňa. "Väčšina študentov býva v prenajatých bytoch. Ja som ho získala na inzerát. Bývala som v trojizbovom byte s ďalšou Slovenkou. Mali sme šťastie, pretože niektorí platili podobné sumy a tlačili sa v byte šiesti, siedmi. Štipendium bolo dosť vysoké, takže sme to bez problémov mohli zaplatiť. Naši mi pomohli, dali mi trošku naviac, a vďaka tomu som mohla veľa cestovať."
Španieli sú známi ako pôžitkári a pojem workoholicizmus je pre nich veľkou neznámou. Pre Táňu však Španielsko neznamenalo polihovanie.
"Keďže môj študijný odbor nie je výlučne ekonomický medzinárodné vzťahy a hospodárska diplomacia, navštevovala som predmety súčasne na dvoch fakultách. Niektoré na fakulte politológie a sociológie, ostatné na ekonomickej fakulte. Bolo to dosť náročné. Školu som mala každý deň, na čo som nebola na Slovensku vôbec zvyknutá. Posledné dva roky som chodila do školy od pondelka do stredy, a potom som mávala štyri dni voľna. Myslím ale, že mi to len prospelo. Aspoň som bola viac v kontakte s ostatnými študentmi a samozrejme to prispelo k zdokonaleniu mojej španielčiny. Výuka začínala väčšinou o 8.30, posledné hodiny končili o desiatej večer. Mala som tridsať hodín za týždeň, plus jazykový kurz Španielčiny. Dĺžku vyučovacích hodín si každá fakulta určuje sama. Na ekonómii trvali 60 minút, na politológii 90 minút. Mali formu prednášok, alebo presnejšie, boli skôr zmesou prednášok a cvičení. Profesor rozpráva, potom je voľná diskusia. Počet študentov na hodinách bol rôzny, od 30 do 100. Krúžky ako ich poznáme u nás tam však neexistujú."
Vraví sa, že slovenskí študenti sú v porovnaní so svojimi zahraničnými rovesníkmi mimoriadne šikovní a výrazne vynikajú. Bolo to tak i v tomto prípade?
"Mali sme veľmi dobrý kredit, aj vďaka našim predchodcom. Nemožno to jednoznačne zovšeobecňovať, ale je pravda, že slovenskí študenti vynikali. Skúšky mali formu testu s otvorenými otázkami. To znamená, že sme vyjadrovali predovšetkým vlastný názor. Niekedy sme písali klasické testy a absolvovala som aj jednu ústnu skúšku. Čo sa týka španielčiny, vraví sa, že slovanské národy majú najväčší talent na cudzie jazyky. Niečo na tom bude, veď napríklad tri Slovenky sme boli po vstupných testoch zo španielčiny vyradené pre nadpriemernú znalosť. Myslím, že Slováci sa nemajú prečo hanbiť. Naše školstvo je na veľmi dobrej úrovni. S mojou fakultou, tu na Slovensku, som veľmi spokojná. Máme zaujímavé predmety, kvalifikovaných vyučujúcich, veľa odborníkov z praxe. V Španielsku na mňa urobili vyučujúci dojem maximálnou informovanosťou a rozhľadenosťou vo svojom obore. Španieli sú typickí tým, že zachádzajú do podrobností. V podstate si už v prvom ročníku na vysokej škole volia špecializáciu. No na druhej strane strácajú prehľad o iných oblastiach", hodnotí Táňa.
Obľúbeným "športom" Španielov je, podľa jej slov, "salírovanie" v španielčine to znamená ponocovanie, zábavu. Večierky sú príležitosťou na získanie nových priateľov a samozrejme príležitosťou zabaviť sa. Ich atmosféru si naplno vychutnala aj Táňa.
"Február a marec som strávila spoznávaním Granady a iných španielskych miest. Spoznala som množstvo nových ľudí. V apríli, máji bola na programe predovšetkým škola, hoci som v tomto čase stihla navštíviť Lisabon a najzápadnejšie miesto Európy Cabo de Roca."
A ako hodnotí Táňa Španielov?
"Musím uznať, že dokážu vychutnávať život plnými dúškami."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
