vlastnému erbu a pomaďarčenému menu sa jeho príslušníci odjakživa hlásili k slovenskému národu. Posledným žijúcim národovcom rodiny je MUDr. Albín Holéczy (zapísaný do knihy Slovenskí národovci do 30. októbra l918 spolu s bratom Ervínom), ktorý sa v sobotu dožil úctyhodných 100 rokov.
Meno doktora Albína Holéczyho nie je v slovenských a českých odborných kruhoch neznámym pojmom. Okrem vykonávania lekárskej praxe v rôznych nemocniciach na Slovensku (štúdium ukončil v roku 1926 na UK v Bratislave) vykonával i funkciu štátneho okresného a krajského lekára v Košiciach a patrí k zakladateľom hygienicko-epidemiologických staníc v povojnovom Československu.
Pána doktora sme navštívili v jeho byte, kde sa oňho stará mladučká vnučka Beáta. Starý pán, mimochodom, ešte i dnes veľmi elegantný, sedel vo veľkom ušiaku pri okne a usilovne pomocou lupy čítal časopis. Na náš príchod však nezareagoval. "Je to asi dva týždne, čo prestal úplne počuť. Najprv sme si mysleli. že sa mu pokazil načúvací strojček, ukázalo sa však, že úplne stratil sluch," vysvetlila nám nezáujem svojho starého otca o okolie Beáta. Ďalej ale rýchlo dodala, že inak starý otec so zdravím žiadne problémy nemá, dokonca neužíva ani nijaké lieky. Von už síce nechodí, po byte sa však pohybuje bez problémov. V jedle vyberavý nie je, najradšej má ovocie, bezkofeínovú kávu a čokoládu. "Zobúdza sa okolo deviatej hodiny, cez deň si číta a pokiaľ počul, pozeral i televíziu. Večer ho ukladám tiež okolo deviatej, pretože čím neskôr ide spať, tým má potom väčší problém zaspať. I tak si ešte číta i v posteli," usmiala sa Beáta.
Ďalším častým návštevníkom v byte pána doktora je jeho syn Peter. "Otec pochádza z lekárskej rodiny, preto aj keď mal deviatich súrodencov, nemôžem povedať, že žil v nedostatku. Narodil sa v Novej Bani, no veľmi skoro osirel. Mamička mu umrela hneď po pôrode a otecko tri roky po nej. Našťastie, medzi súrodencami boli veľké vekové rozdiely, pretože môj starý otec bol dvakrát ženatý, a tak si otecka vzala k sebe jeho staršia sestra Jana. Tá mala už vlastnú rodinu v Bratislave," približuje nám život MUDr. Holéczyho jeho syn.
Vojnové roky prežil ako mestský lekár v Martine. Medzi jeho pacientov i priateľov patril i maliar Martin Benka. Po vypuknutí Povstania najprv pôsobil ako lekár Vojenskej záložnej nemocnice v Banskej Bystrici, neskôr sa stal šéflekárom hlavného štábu partizánov. Za svoj život mu vďačí mnoho mužov, bojujúcich a ukrývajúcich sa v horách. Na základe ním vydaných lekárskych dobrozdaní sa im podarilo dostať do civilnej nemocnice, odkiaľ sa po vyliečení mohli vrátiť k svojim rodinám ako "bezúhonní" občania.
Ďalšou zaujímavou etapou života MUDr. Albína Holéczyho bolo zakladanie Mestskej hygienicko-epidemiologickej stanice v Košiciach v 50. rokoch. "Bývali sme v krásnom veľkom byte na Masarykovej ulici, na mieste, kde dnes stojí Jumbo centrum. Otca ako skúseného lekára vybrali z ministerstva zdravotníctva, aby sa s niekoľkými ďalšími kolegami z republiky zúčastnil polročného kurzu v Prahe. Po jeho absolvovaní bol vymenovaný za prvého mestského hygienika v Košiciach. Pracovisko mal priamo vo svojom byte," spomína Peter Holéczy, ktorý bol v tom čase už školákom.
Po 80 rokoch pracovného života (s aktívnou lekárskou praxou skončil v roku 1952) sa MUDr. Albín Holéczy oddal naplno svojim vášňam - filatelii, šachu a záhradke. Ako nám ďalej prezradil jeho syn, je majiteľom kompletnej zbierky československých známok - od tej prvej z roku 1918, až po tú poslednú z roku 1989. "Otec je veľmi disciplinovaný. Až do svojho 97-ho roku života chodieval sám do záhradky pri Hornáde, v ktorom sa rád kúpaval. Šachy hrá doteraz. Nikdy nepil, nefajčil, nevyhľadával hlučnú spoločnosť. Bol skôr samotársky typ," ponúkol nám radu na dlhovekosť Holéczy junior.
Nedá nám nespomenúť aj niektorých ďalších členov rodiny MUDr. Albína Holéczyho. Okrem toho, že sa takmer všetci jeho súrodenci alebo ich deti dožili vysokého veku, nie sú na Slovensku neznámymi osobami. Starší brat Ervín, takisto lekár, bol známym spisovateľom, píšucim pod pseudonymom Peter Zván. Medzi jeho priateľov patril aj doktor Dušan Makovický, osobný lekár L. N. Tolstého. Sestra - dvojička Mica - bola zase prvou rozhlasovou hlásateľkou a vydala sa do rodiny Dušana Jurkoviča, i vo svete uznávaného slovenského architekta. A do tretice, neterou doktora Holéczyho je prvá misska Československa, bývalá televízna hlásateľka Betka Štrkulová.
Lekársky klan rodiny Holéczyovcov zatiaľ uzatvára dcéra Elena, pracujúca v rožňavskej nemocnici. Syna Petra očarili paragrafy. K jednému vnukovi a dvom vnučkám čo nevidieť pribudnú dve pravnúčence. Ktovie, možno práve ony budú, po vzore svojich dávnych predkov, pokračovať v tradícii zachraňovať ľudské životy.
Autor: Valeria Holinková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
