Ing. BERNADETTA KRKOŠKOVÁ, CSc.

Kvalita potravín, ale najmä ich zdravotná bezchybnosť,

patrí v Európskej únii medzi najvyššie priority. Začiatkom minulého roku bola zverejnená Biela kniha o ochrane potravín, ktorá obsahuje legislatívny akčný program a stratégiu ochranypotravín v celom potravinovom reťazci od farmy po stôl,

Princípy ochrany potravín obsiahnuté v Bielej knihe tvoria jednoliaty celok, zavádzajú integrovaný prístup, predstavujú dynamický a vyčerpávajúci nástroj na zabezpečenie ľudského zdravia a ochrany spotrebiteľa na vysokej úrovni.

Zásady ochrany potravín sa týkajú všetkých potravinových sektorov. Budú sa uplatňovať medzi členskými štátmi, na vonkajších hraniciach i vo vnútri únie a na medzinárodných ajeurópskych rozhodovacích fórach. Biela kniha ukazuje cestu, ktorú musí EÚ nastúpiť v najbližšej budúcnosti, aby zaistila bezpečnosť potravín. V Európskej únii, v ktorej tovary a teda aj potraviny a s nimi spojené eventuálne riziká voľne cirkulujú, doposiaľ neexistuje jednotný kontrolný systém, i napriek vážnym snahám v smere harmonizácie. Neexistuje globálny systém monitorovania rizík na úseku potravín. Inšpekčná služba Európskej komisie,

ktorá navštevuje členské štáty konštatuje, že sú rozsiahle variácie v spôsoboch, akými sa implementovala a uviedla do platnosti európska legislatíva. Veľa je potrebné zmeniť, a to akov spôsobe definovania problémov, tak aj pri ich riešení,počínajúc tým, že sa začne s dôkladným rozpoznávaním problémov.

Ochrana potravín musí byť organizovaná koordinovanejšie a integrovanejšie. Biela kniha o ochrane potravín uvádza akcie a ich rozsah potrebný na doplnenie i modernizáciu legislatívy EÚ o potravinách, aby sa stala súvislejšou, zrozumiteľnejšou a flexibilnejšou a poskytla sa väčšia transparentnosť pre spotrebiteľov.

Dôležitý tok informácií

V úvodnej kapitole Bielej knihy sa zdôrazňuje, že európsky potravinový reťazec je jedným z najbezpečnejších na svete a že súčasný systém vo všeobecnosti dobre funguje. Opatrenia naochranu potravín boli súčasťou európskej legislatívy od prvých

dní spoločenstva. Historicky sa tieto opatrenia vyvíjali najmä na sektorovej báze. Vzrastajúca integrácia národných ekonomík v

rámci jednotného trhu, vývoj v poľnohospodárstve a v spracovaní potravín i nové spôsoby zaobchádzania a rozdeľovania vyžadujú však nový prístup. Uvedený je v Bielej knihe.

Bezpečnosť potravín sa v tejto knihe predstavuje aj ako

spravovanie (riadenie) rizík . Pritom musia byť jasne definované úlohy všetkých účastníkov potravinového reťazca, od poľnohospodárov cez spracovateľov, kompetentné orgány na úrovni členských štátov a tretích krajín až po spotrebiteľa.

Poľnohospodári a spracovatelia potravín majú prvoradú

zodpovednosť za ochranu potravín, kompetentné orgány monitorujú auplatňujú túto zodpovednosť prostredníctvom štátneho dozoru a kontrolných systémov. Spotrebitelia musia tiež zistiť, že aj oni sú zodpovední, a to za vhodné skladovanie, zaobchádzanie a kulinárnu prípravu potravín. Medzi podstatné prvky stratégie ochrany potravín, ktoré sú zvlášť dôležité pri identifikácii

potenciálnych rizík, patrí zhromažďovanie potrebných informácií a analýza vedeckých i expertných posudkov. Komisia EÚ zhromažďujeveľké množstvo informácií o problémoch týkajúcich sa ochrany potravín, najmä zo sietí monitorovania zdravia verejnosti, z organizácií potravinového dozoru, z poľnohospodárskych informačných systémov i zo združených výskumných sietí. Tieto

systémy sa vyvinuli vzájomne nezávisle, preto nedošlo vždy ku koordinácii rozličných zdrojov informácií a veľa z nich sa v plnej miere nevyužíva. Európska únia však potrebuje vyčerpávajúce, efektívne monitorovanie ochrany potravín a systém dozoru integrujúci všetky uvedené zdroje informácií.

Prvoradou úlohou má byť nepretržitý a každodenný manažment informácií, aby sa v reálnom čase umožnila reakcia na potenciálne riziká. Ďalším prínosom má byť včasná identifikácia potenciálnych rizík, ktorá

bude predchádzať krízam. Mala by sa tiež uľahčiť dlhodobá stratégia plánovania a stanovenia priorít.

Nezávislý úrad bude poskytovať vedecké posudky

Jednou z najvýznamnejších akcií uvedených v Bielej knihe je prijatie európskeho všeobecného zákona o potravinách. V marci tohto roku bolo publikované paragrafové znenie tohto zákona vo forme Návrhu Nariadenia Európskej komisie a Európskeho parlamentu.

Tento návrh obsahuje:

* jednotnú definíciu pre potraviny na úrovni EÚ a definície ďalších súvisiacich pojmov,

* zásady a požiadavky potravinového práva,

* požiadavky na bezpečnosť potraviny a na bezpečnosť

krmiva,

* zodpovednosť za bezpečnosť potraviny i za bezpečnosť

krmív,

* zásady obchodu s potravinami,

* medzinárodné normy pre potraviny,

* princípy transparentnosti ,

* zriadenie Európskeho potravinového úradu.

V týchto intenciách sa už v roku 2002 plánuje založenie

nezávislého Európskeho potravinového úradu (European Food Authority) so špeciálnou zodpovednosťou za hodnotenie rizika a za komunikáciu o problémoch ochrany potravín. Pôsobnosť tohto orgánu má byť taká, aby poskytovala Komisii EÚ vedecké posudky a informácie vo všetkých záležitostiach, ktoré majú priamy alebo

nepriamy vplyv na zdravie a ochranu spotrebiteľa v súvislosti s konzumáciou potravín. Zahrňuje teda primárnu produkciu potravín (poľnohospodárske a veterinárne hľadiská), procesy priemyselného

spracovania, skladovanie, distribúciu a maloobchodný predaj. Bude pokrývať aj oblasť zdravia i ochrany zvierat a zvažovať riziko v nich, najmä v environmentálnom a chemickom sektore, kde môžu

ovplyvňovať hodnotenie rizika vo vzťahu k potravinám.

Úradu bude zverená široká škála základných rozhodujúcich úloh. Musí preto spĺňať princípy nezávislosti, vynikajúcej odbornosti a transparentnosti, ako aj vysokú úroveň zodpovednosti voči európskym inštitúciám.

Vo svojej činnosti preto musí:

* riadiť sa najnovšími poznatkami vedy,

* byť nezávislý od priemyselných a politických záujmov,

* byť otvorený prísnemu, dôkladnému verejnému dohľadu,

* byť vedecky spoľahlivý,

* tesne spolupracovať s národnými vedeckými orgánmi.

Slovenská republika ako asociovaná krajina EÚ harmonizuje svoju legislatívu predstavovanú Zákonom o potravinách a Potravinovým kódexom SR s požiadavkami práva EÚ. Termín pre dosiahnutie harmonizácie v oblasti potravín je 31. december 2002.

Dovtedy musí Slovensko zabezpečiť rovnakú legislatívu, rovnaké kontrolné mechanizmy, rovnaké podmienky pre výrobu a obchod s potravinami ako tie, ktoré platia v členských štátoch únie.

Ing. BERNADETTA KRKOŠKOVÁ, CSc.,

Výskumný ústav potravinársky

v Bratislave

Autor: rbj

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.