zabával. Už viac ako dvadsať rokov je jednou z vedúcich osobností maďarskej rockovej scény. Hoci býva v Budapešti, na svoje rodné mesto nedá dopustiť. Na pódiu vždy nechá srdce a vystúpenie neodflákne. Rocker s citlivou dušou. Líder skupiny Edda müvek a jej spevák, Attila Pataky.

V tábore nie je veľa ľudí, ale na večernom koncerte bol "plný dom". V čom vidíš príčiny?

Ani ja sám som nemal dosť času, aby som sa príprave tejto akcie venoval. Na budúci rok sa skúsim do spoluorganizovania zapojiť a verí, že to vypáli lepšie. Zatiaľ je nosný pilierom trojdňového tábora večerný koncert

V piatok večer si s asi päťdesiatimi fanúšikmi pri táborovom ohni piekol slaninu a debatoval. Čo ich najviac zaujímalo?

Reč sa, samozrejme, točila okolo života našej skupiny a pýtali sa najmä na to, kedy vyjde náš nový album. Chceli vedieť aj také bežné veci, že ako sa mám, na moje pocity v živote. Dobre sme sa zabávali.

Minulý rok trval koncert tri hodiny, ale ten dnešný bol kratší...

Záleží od počasia, hoci nálada bola výborná. Pesničiek máme skutočne veľa, v tom problém nie je. Za viac ako dvadsať rokov sa toho nazbieralo... Tu by som podotkol, že po úspechu v programe Dáridó sa v týchto dňoch na maďarskom trhu objavila už druhá platňa a verím, že bude úspešná. Nakoniec nahovorili ma na to priatelia i niektorí fanúšikovia. Je to zábava.

Spomínal si aj novú platňu Eddy. Takže kedy sa môžu rockoví nadšenci tešiť na dvadsiaty šiesty album?

Na budúci rok vo februári alebo marci ideme do štúdia. Skladby už doma píšem a pripravujeme nosič s poradovým číslom 26, ktorý by sa mal objaviť na jar budúceho roka. Verím, že bude vyhovovať želaniam poslucháčov a fanúšikov aj na začiatku 3. tisícročia. Bude to vážny, primerane tvrdý kus.

Pochádzaš z Miskolca a často hovoríš ho miluješ.

Pravdaže. Tam sú moje korene. V Miskolci som sa prvýkrát v živote zamiloval, prvýkrát som dostal po papuli a aj prvýkrát som to vrátil... (úsmev). Samozrejme, spomienky mám aj na svoje prvé športové úspechy, skončil som tam strednú školu a založil prvú kapelu. Na žiadne miesto na svete nemôžem povedať, že idem domov, iba keď idem do Miskolca. Hoci bývam už viac ako 15 rokov v Budapešti, domov idem vždy len do rodného mesta.

Na prvej platni sa objavila skladba, kde svojmu rodisku vzdávaš hold. Dostala sa aj na výber nosiča s názvom Edda blues...

Myslíš skladbu "Elhagyom a várost"... Tak to je veľká vec, veľmi veľká skladba. Tú mám veľmi rád aj ja. Vôbec, blues ako hudobný štýl je mi blízky. Túto skladbu nevynechávame s nášho koncertného repertoára, takisto ako skladbu "A kör". Tak ako Rolling Stones nikdy nevynechá "I Can Get No (Satisfaction)", aj spomínané veci od nás fanúšikovia očakávajú.

Niekoľko krát ročne hrávate aj na Slovensku. Ako sa ti tu páči?

...no, mohlo by sa páčiť aj viac (smiech). Aj tu vládne svet peňazí (povzdych)...nuž, svet nie spravodlivo vymyslený a nejde tým smerom, aby ľudia boli šťastní... hoppá (počuť hlasný spev z blízkeho pohostinstva pozn. red.) ...tak tu sa už mladí cítia dobre...(úsmev). Ale veď na to sem prišli, nech jedia, pijú a zabávajú sa. Myslím si, že v blízkej dobe sa musí udiať zmena a ľudstvo sa pohne pozitívnejším smerom ako teraz.

Začiatkom júla bol pri Rimavskej Sobote dvojdňový rockový festival, kde vystúpil aj Gábor Presser. Vedel si o tom?

Nie, nikto nás neoslovil, ani nepozval. Prišli by sme radi.

Aké má Edda plány v tomto roku, keďže platňa príde na rad až na budúci rok?

Veľmi radi hráme naživo. Preto pripravujeme na 14. septembra v Budapešti koncert, na ktorom chceme prekonať svetový rekord v dĺžke hrania. Koncertovať budeme non-stop 24 hodín. Verím, že túto fantastickú výzvu zvládneme.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.