Tatry) dokázali za najkratšiu možnú dobu (dve sezóny) postúpiť z okresnej súťaže do štvrtej ligy a to nie je úspech každodenný. V polovici sezóny 1999/2000 sa ku kormidlu dostal bývalý dlhoročný tréner Ľubice i Kežmarku Ladislav Melikant. V súčasnosti zástupca prednostu mestského úradu v Kežmarku prišiel do AFK s jasným cieľom pokúsiť sa s mužstvom postúpiť vyššie a vybojovať pre tento klub v ďalšom súťažnom ročníku piatu ligu. Spoločne so svojim asistentom Ing. Jozefom Vilimom sa im podarilo vytvoriť výbornú futbalovú partiu, ktorá ťahala vždy za jeden koniec povrazu a úspech sa zákonite dostavil. Tatranskú futbalovú rodinu si L. Melikant obľúbil natoľko, že sa nakoniec rozhodol zostať pri mužstve ešte jeden rok. Vedel, že má k dispozícii káder, ktorý ani v piatej lige nebude hrať druhé husle. Ale predsa, trúfal si pred sezónou myslieť na to, že nováčik pri svojej premiére v tejto súťaži zvíťazí a postúpi ešte vyššie? "Po mojom príchode do Vysokých Tatier v jarnej časti roku 1999 bolo cieľom postúpiť s mužstvom do piatej ligy, čo sa nám podarilo. Už za toto krátke obdobie sa tu vytvorila výborná partia ľudí, pre ktorých futbal veľa znamenal a tak som sa nakoniec rozhodol pôsobiť tu aj v ďalšej sezóne. Ako nováčik súťaže sme zo začiatku veľké oči nemali, ale každým zápasom sme sami sebe dokazovali, že máme na to, aby sme sa "pobili" o tie najvyššie priečky. A to, že sme nakoniec postúpili do štvrtej ligy je skutočne veľkým úspechom." Necelé dva týždne pred štartom súťaže všetkých fanúšikov zaujíma, či ostávate pri trénerskom kormidle. "Musím povedať, že po veľmi úspešnom roku som počas tohtoročnej letnej dovolenky o tom dlho uvažoval. Nakoniec som však funkcionárom a predstaviteľom tohto klubu poďakoval a rozlúčil sa s nimi, pretože som sa rozhodol svoju trénersku činnosť ukončiť." Nás pochopiteľne zaujímali dôvody tohto rozhodnutia. "Pravdou je, že už nie som najmladší a najmä pracovná zaneprázdnenosť je hlavným dôvodom. Chcel by som si v budúcnosti dopriať viac času pre svoje koníčky, ktorými sú napríklad hubárčenie, chodenie do prírody a v neposlednom rade plánujem stráviť viac času s mojimi vnúčatami. Neskorší návrat k futbalu však nevylučujem, pretože ten hrá v mojom živote dôležitú úlohu. Navyše vo futbalovom klube vo Vysokých Tatrách som našiel partiu vynikajúcich ľudí, ktorým budem aj v onedlho začínajúcom sa ročníku držať palce." L. Melikant pred príchodom pod Tatry pôsobil dva roky vo funkcii kormidelníka v Kežmarku a predtým úctyhodných 11 rokov ako hrajúci tréner v Ľubici. Na ktoré roky spomína najradšej? "Veľmi dobré časy boli počas môjho dlhoročného pôsobenia v Ľubici, ktorá hrala v tom čase krajskú súťaž a na domácom štadióne sme boli prakticky neporaziteľným mužstvom." V Kežmarku ste zrejme až také príjemné chvíle neprežívali? A pritom má toto mesto futbalový štadión prinajmenšom na tretiu ligu. Nie je vám tak trochu ľúto, že v minulosti rodisko kvalitných hráčov malo v uplynulom ročníku problémy so záchranou v štvrtej lige? "Skutočne je škodou, že v Kežmarku nie sú ľudia, ktorí by futbal v tomto meste viac podporili. Podľa mňa tu chýba hlavne dobrá atmosféra a ľudské podmienky, teda presne to, čo sa nám podarilo vytvoriť v poslednom období vo Vysokých Tatrách. Spolupráca medzi trojlístkom výbor, tréneri a hráči tu nefunguje tak, ako by mala," hľadá príčiny nie najlichotivejšej situácie okolo "koženej" v Kežmarku L. Melikant. Vráťme sa ešte k tak úspešnej uplynulej sezóne Vysokotatrancov. V čom bolo tajomstvo úspechu? "Ako som už spomínal, najdôležitejšie bolo, že sa tu vytvorila výborná patria ľudí zanietených pre futbal, ktorá ťahala za jeden povraz. V klube vládol poriadok, boli tu vytvorené kvalitné podmienky a tak bolo na čom stavať. Medzi hráčmi vládla tréningová morálka, čo je taktiež veľmi dôležité. Všetci sme vedeli, že len tvrdou a poctivou prácou môžeme dosiahnuť úspech a to sa nakoniec potvrdilo. Najmä v jeseni sme mali výborné mužstvo, s kto
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
