syna Filipa a spáchať samovraždu, sa stala z úspešnej majetnej ženy väzenkyňa ducha i tela. Blažena Martinková sa z domu nad bratislavskými Kramármi presťahovala do viedenskej vily na Sieveringovej ulici 114 a odtiaľ po októbrovej tragédii v roku 2000 do nemocnice Otta Wagnera pre duševne chorých.
Adresa: Viedeň, Baumgartner Höhe 14
Nemocnica na západnom okraji Viedne je mestečkom samým osebe. Niekoľko desiatok pavilónov so stravovacími zariadeniami, organizáciami pre pacientov, tenisovými kurtmi, ihriskami i divadlom tvorí rozsiahly areál vstavaný do hustého lesa. Každý sa tu presúva motorovými vozidlami - na obídenie celého objektu by totiž chodec potreboval minimálne hodinu.
Areál, obohnaný vysokým ozdobným plotom, sa však pred okolitým svetom neuzatvára - každý návštevník vchádza aj vychádza bez akýchkoľvek problémov. Na vrátnici vám ochotná služba v počítači vyhľadá meno pacientky, nakreslí trasu na pripravenej mapke areálu a priloží kartičku povolenia na vjazd vozidla.
Cesta k najkrajnejšiemu cípu celého areálu - k pavilónu číslo 23 - trvá päť minút. Bývalá podnikateľka a účastníčka Mečiarovho rokovania s rakúskym kancelárom Blažena Martinková v ňom strávi zrejme najdlhšiu časť svojho života.
Prechodné bydlisko: pavilón 23
Už na prvý pohľad je pavilón 23 iný než ostatné. Kým inde sú dvoj-, trojposchodové objekty zamrežované len čiastočne, tento má na troch poschodiach všetky okná s mrežami. Nielen s menšími, vnútornými, ale aj s masívnymi mrežami zvonka budovy. Z jej dvoch strán ju obkolesuje dvor, ktorý ohraničuje približne štvormetrový múr.
Z pavilónu neprenikne ani najmenší zvuk. To, že sa tu život nezastavil, prezrádza len pyramída prepraviek s minerálkami stojaca pred bránou - a rad asi desiatich zaparkovaných vozidiel. Tabuľa pri vstupe informuje, že primárom je tu doktor H. P. David. Ďalej sa nedostanete.
Aj vrátnik sa na spiatočnej ceste informuje: "Našli ste to? 23. pavilón je iný, tam sa len tak vojsť nedá. A kde dostať povolenie? To vám nikto len tak nepovie. Ani ja neviem."
Trvalé bydlisko: Viedeň, Sieveringova ulica 114
Karol Martinka tvrdí, že manželku navštevuje tak často, ako sa dá - najlepšie viackrát do týždňa.
So synom Filipom býva naďalej v dome, kde sa odohrala minuloročná tragédia - na Sieveringovej ulici 114. Filip vraj ešte niekedy kričí zo sna, ale jeho psychika sa vďaka terapii dostala do prijateľného normálu.
Podľa bývalých slovenských učiteľov i podľa otca je syn mladých Martinkovcov veľmi inteligentným - hoci ťažko zvládnuteľným dieťaťom, ktoré sa cíti lepšie v spoločnosti dospelých. Je známe, že pani Blažena často hovorievala: "Bude premiérom." Nadaný chlapec chodí vo Viedni do rovnakej školy ako pred októbrom.
Zmenilo sa len osadenstvo ich viedenskej vily - matku nahradili slovenská a švédska chyžná s opatrovateľkou, čo možno brať takmer doslovne. Z vlastných skúseností vieme, že Martinka starší sa zdržiava v dome málokedy. "Viedeň poznám lepšie ako Bratislavu, mám tu veľa priateľov," hovorí a priznáva, že s jedným z nich chce od jesene podnikať. Pričom bohorovne dodáva: "Možno budem piešťanské kúpele niekedy v budúcnosti reštituovať."
Či sa vráti prostredníctvom svojej manželky Blaženy aj do vysokej politiky, je viac než otázne. Jej umiestnenie v psychiatrickom zariadení sa datuje "na neurčitý čas" - rozhodol o tom 26. júna Prísažný súd vo Viedni.
Podľa jeho poroty bola Martinková v čase spáchania pokusu o vraždu svojho syna nepríčetná a bolo by veľkým rizikom, keby bola prepustená do domáceho ošetrenia. Pripúšťa to aj Martinka - hoci v čase súdu tvrdil, že ju chce doma čím skôr, dnes má názor iný: "Je stále vo veľmi zlom psychickom stave. Myslel som, že bude doma do konca roka."
Teraz to už tak nevidí.
Autor: Táňa RUNDESOVÁ, dam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
