juhu hubárska sezóna nie je natoľko dynamická. Nakoniec, vyplýva to zo samotnej geografickej polohy regiónu. Napriek tomu, o huby a hubárov tu nie je núdze. Hubársky revír Trebišovčanov začína už neďaleko centra mesta, v tamojšom vyše 60 hektárovom parku. Pod jeho tristoročnými dubmi sa nájdu dobré úlovky. Najväčšmi cenený je hríb kráľovský, ktorý vraj kedysi v týchto končinách nerástol, ale zásluhou grófskej rodiny Andrássyovcov sa dostal do parku pri kaštieli a odtiaľ neskôr do priľahlého Bučovho lesíka. Ten zavedie hubárov až k rieke Ondave, pričom cestou majú šancu nájsť pozoruhodné exempláre húb. K trofejným bude ešte dlho patriť vatovec, ktorý v roku 1994 našla rodina Olahovcov z Trebišova. Tento obor mal hmotnosť bezmála jedenásť kilogramov a po obvode meral 190(!) centimetrov. V tom istom hniezde sa našli ešte ďalšie štyri vatovce, avšak už o niečo menšie. Oddávna za najlepšie hubárske revíry v tomto regióne sa považujú chotáre Zemplínskeho Hradišťa, Trne, Veľat, Kašova a ďalších obcí. Motorizovaní hubári sa radšej vyberú do vzdialenejších časti regiónu, kde záujemcov o huby nie je tak veľa ako v bezprostrednom okolí okresného mesta. Tohtoročná hubárska sezóna aj v južnom Zemplíne patrí k najvydarenejším v posledných rokoch. Bedle, kozáky, dubáčiky i bukové hríby patria ku každodenným úlovkom zberačov húb. Tí by však nemali zabúdať, že nie každá huba je jedlá a dodržiavať základné pravidlo, ktoré hovorí, že čo stopercentne nepoznám, nezberám. Na neskúsenosť a nedostatok vedomosti o hubách už aj v tejto sezóne niektorí doplatili.
Autor: bum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
