Vyriešili to troma fúrikami zeminy
Meno:Jozef Slamený
Vek:50 rokov
Bydlisko:Spišský Hrušov
Znamenie:Ryby
Záľuby:všeobecne šport a vnúčatá Matúš a Lukáš
Obľúbený klub:vyslovene nefandí žiadnemu klubu, ale je priaznivcom každého mužstva, ktoré produkuje kvalitný futbal
Kam siahajú vaše futbalové začiatky?
"Futbal som začal hrávať v rodných Harichovciach od roku 1963 za žiakov, postupne potom za dorastencov a seniorov. Počas vojenčiny som obliekal dres Transporty Chrudim, ktorá bola účastníkom krajských majstrovstiev (terajšia III. liga). Po ukončení základnej vojenskej služby ma vietor životného osudu zavial do Spišského Hrušova, kde som sa oženil a samozrejme hrával tam aj futbal od roku 1974 do roku 1980."
Na futbal ste však nezanevreli, v súčasnosti pôsobíte v rozhodcovskej funkcii.
"V roku 1980 som pre zranenie kolena ukončil hráčsku kariéru a v tom istom roku som absolvoval kurz futbalového rozhodcu a odvtedy až dodnes vediem stretnutia riadené SOFZ. Som jedným z mála arbitrov, ktorí rozhodujú nepretržite dvadsaťjeden rokov. Nebyť pracovného zaneprázdnenia mohol som rozhodovať aj vyššiu súťaž."
Akoby ste hodnotili súčasnú úroveň futbalu?
"Ekonomické vákum sa evidentne prejavuje na futbalových súťažiach najnižšieho stupňa, v ktorých rozhodujem. Pálčivým problémom je podľa mňa tréningový proces žiakov a dorastu. Mládež má v súčasnosti široký záber možnosti ako aj záujmových oblasti a foriem na rozptýlenie. Futbal je pre ňu v rebríčku hodnôt až druhoradou záležitosťou. A práve v starostlivosti o výchovu futbalovej mlade vidím riešenie súčasnej situácie v našom futbale, ktorá nie je ružová."
Na ktorý zápas v rozhodcovskom drese si rád spomínate, a na ktorý by ste najradšej zabudli?
"V dobrom spomínam na zápasy, ktoré som rozhodoval v Žakarovciach. Tie sú však dnes už v IV. lige. Moje príjemné spomienky súvisia so stretnutím I. triedy dospelých Nálepkovo Margecany v roku 1999. Vyhrali ho domáci 2:0, ale za výkon mi prišli poďakovať zástupcovia oboch mužstiev. Inzultáciu som na vlastnej koži síce nikdy neokúsil, ale nerád spomínam na zápasy v Granč Petrovciach. Asi pred pätnástimi rokmi tam hrali Slovinky, ktoré zvíťazili 3:1. Kabína rozhodcov v Granč Petrovciach mala vtedy univerzálne poslanie. Okrem toho, že sa v nej prezliekali rozhodcovia, funkčne ešte slúžila ak šatňa domáceho mužstva, sklad dresov a materiálu a tiež ako bufet. Do tejto tzv. kabíny rozhodcov po prehre so Slovinkami vnikol horkokrvný domáci fanúšik, nespokojný s prehrou domácich. Svoju nevôľu s prehrou prejavil svojráznym spôsobom. Kopol do stola tak razantne, že v ňom prerazil dieru. Potom rozbil delegátovi zväzu okuliare, ktoré mal položené na stole. Až potom zasiahli domáci usporiadatelia a ukončili to teatrálne vystúpenie."
Rozhodovanie prináša aj veselé zážitky a príhody.
"V hnileckom derby Slovan Gelnica Veľký Folkmar v priebehu hry hráč hostí bez zavinenia súpera odrazu padol ako podťatý. Bežal som na miesto "priestupku", kde som zistil, že pád hráča spôsobila šachta odtokového kanála, nachádzajúca sa na hracej ploche. Šachta nebola zakrytá bezpečnostným poklopom, ale iba kusom trávnatého drnu, ktorý sa zosunul do šachty. Prerušil som zápas a požiadal domácich usporiadateľov o zjednanie nápravy. Zabezpečili ju dovozom troch fúrikov zeminy, nefunkčnú šachtu zasypali a mohli sme pokračovať v hre."
Autor: gir
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
