vyrážajú do terénu. Ešte pred nástupom do áut sa pätnásti chlapi dozvedajú od šéfa rybárskeho zväzu na Furči a zároveň veliteľa dnešnej kontrolnej akcie, Miroslava Motyku miesto kontroly.
"Vždy sa to dozvieme až tesne pred odchodom, aby nedošlo k zneužitiu informácie," prezradil nám člen rybárskej stráže a hospodár Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ)v Košiciach Rudolf Halmi. Takže akcia s prívlastkom top secret sa začína. Kontrola je zameraná najmä na dodržiavanie zákazu nočného lovu. Loviť je totiž zakázané od 24. hodiny do 4. hodiny rannej. Samozrejme, kontrolóri zisťujú aj to, či rybári majú povolenky. Pytliactvo je totiž trestný čin.
Miestom kontroly je Kechnec, kam dorazíme niekoľko minút po polnoci. Potichu vystupujeme z áut a začína kontrola. Keďže niekoľko hodín pred príjazdom sa prehnala cez Kechnec a Košice veľká búrka, všade je množstvo blata. Kontrolóri sú evidentne na rozmočený terén zvyknutí. Všetci majú gumáky a maskáče. My, žiaľ, nie... Preto s nimi vstupujeme do bahnitej pôdy, obutí len v teniskách. Na cestu nám svietia len hviezdy, pretože baterky použiť nemôžme v záujme utajenia. Nakoniec dorazíme k akémusi rázcestiu. Jeden člen rybárskej stráže skontroluje terén cez infračervený ďalekohľad, aby zistil, kde sa rybári nachádzajú. Taktiku si určia priamo na mieste a pošepky. V absolútnej tichosti a v husom rade, prichádzame k prvej partii rybárov.
"Dobré ráno, rybárska kontrola," akcia začína.
Už na prvý pohľad je nám jasné, že rybári, ktorí sú podľa evidenčných čísel na ich štyroch autách z Prešova a Sabinova, nie sú vôbec našou návštevou nadšení. Zákaz nočného lovu porušili. Do vody je nahodených osem udíc. "Však sme len zaspali a už z toho robíte cirkus," márne sa bránia. "To môže povedať každý. Nabudúce si natiahnite budík," kontrolóri sú neúprosní.
Samozrejme, adrenalín stúpa. Rybári sú pohoršení, vymieňajú si ostré názory a netaja svoju nevôľu:
"To je vrchol. Už si pri vode ani neoddýchnem. V poslednej dobe som bol na rybách trikrát a vždy prišla kontrola."
"Keby ste dodržiavali rybársky poriadok, kontroly sa nemusíte báť," oponuje stráž. Na tomto stanovišti sme sa zdržali asi najdlhšie. Povolenky sú v poriadku, čiže pytliactvo v tomto prípade odpadá. Ale jeden zo stráže musí presne vypísať zápisnicu o priestupku.
"Je to preto, aby na disciplinárnej komisii vedeli jej členovia presne, čo sa stalo. Oni totiž s nami na kontrole neboli. Zápis sa posiela na ten rybársky zväz, ktorého sú vinníci - rybári členovia. Na komisii za tento priestupok zaplatia pokutu vo výške tisíc korún a tam im po zaplatení vrátia aj papiere," objasnili nám kontrolóri postup.
Už sa zdalo, že je všetko spísané, keď sme zistili, že rybári sú traja, ale udíc je osem. Podľa stanov SRZ, je povolené mať len dve udice.
"Čie sú tie ďalšie dve ?"
Nastáva ticho. K zvyšným "paliciam" sa nikto nehlási. "Tak ich dakomu z vás pripíšeme."
"To nemôžte, naše udice to nie sú." Po slovnej prestrelke, keď sa ani po ďalších minútach nikto k udiciam nehlási a zvážení možnosti, že ich proste zabavia, pristúpia kontrolóri ku kompromisu a predsa len obe udice pripíšu najväčšiemu "kriklúňovi". "Nech to vysvetlí na disciplinárke. Ale keď má už dva priestupky, je aj postih prísnejší."
Mierne vynervovaní sme sa pohli ďalej. Ale pre rybárov, nerešpektujúcich stanovy SRZ, už lov končí. K svojmu koníčku sa môžu vrátiť až po doriešení priestupku. Zdá sa však, že takýchto rizikových dobrodružstiev zažijeme do rána neúrekom.
"A to ešte boli slušní. Neviete si predstaviť, ako nás častujú, keď sú napríklad opití alebo agresívni. Zvlášť rybári zo vzdialenejších častí, ako Prešov a Sabinov majú veľmi malú lovnú kultúru."
Naše očakávania rizikových príbehov sa už nenaplnili. Na Kechneci je u ďalších rybárov všetko v poriadku, a tak sa presúvame na štrkovisko Hutné stavby v Čani.Ani tu nemali kontrolóri veľa roboty. "Všetci slušne spia a udice majú vytiahnuté."
Poslednou zastávkou našej kontrolnej akcie je Geča. Jej brehy sú obsypané stanmi so spiacimi rybármi.
Hneď na začiatku, však stráž prekvapí zlostný rottweiller, ktorý stráži svojho pána rybára. Ale rybár je v pohode. Zákaz nočného lovu dodržuje. Tak je to u väčšiny. Až o niečo ďalej spozorujeme nahodenú jednu udicu. Opäť sa opakuje kontrolný rituál, až na jednu výnimku. Nešťastný rybár je slušný a vysvetľuje.
"Som tu s dieťaťom a chytáme na tri udice (na dieťa je povolená jedna - pozn. red.). O polnoci sme dve vytiahli, ale táto tretia sa zasekla. Mám na nej drahý silon a nechcem ho odrezať. V noci ju ani nemôžem dobre uvoľniť, preto čakám na ráno. Veď keby som chcel loviť v noci, nevytiahnem obe a len jednu nechám," vcelku logicky vysvetľuje. Kontrolóri sa držia hesla, dôveruj, ale preveruj. Jeden z nich sa pokúša udicu vytiahnúť a skutočne. Je zaseknutá. Takže rybára nepostihujú. "Môže sa to stať každému."
Je pol štvrtej ráno a kontrola končí. Dnes to bolo v pohode. Nechytili žiadneho pytliaka. Keby sa tak však stalo, trest by bol oveľa prísnejší.
"Vtedy voláme políciu, pretože my nemáme právo ho predviesť a pytliactvo je už trestný čin. Také právomoci my nemáme. Máme s obvodnými oddeleniami polície veľmi dobrú spoluprácu. Hneď ako ich zavoláme, do desiatich minút sú na mieste a vinníka odvedú. Aj pre nich je to výhodné, pretože hneď majú objasnenosť prípadu," vysvetlil nám R. Halmi.
Ešte cestou sa spolu s kontrolórmi, ktorí sú všetci aj aktívni rybári, zastavíme vo Valalikoch. Už nie na kontrolu, ale v miestnej pekárni, ktorá je samozrejme v noci v plnej prevádzke. Je vidno, že pekári rybárov poznajú a už majú (aj pre nás) pripravený skvelý teplý chlebík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
