odlišnosť od ostatných vôd si nevedeli vysvetliť a pochopiť. Nevedeli pochopiť, prečo je jedna voda teplá a druhá studená, sladká a morská voda slaná. Prečo je jedna bezfarebná, iná má sfarbenie do biela, hrdzavočervena a pod. Tajomstvom pre nich bola aj chuťová odlišnosť, alebo prečo jedny vody usmrcujú a iné dokážu rozpúšťať nerasty. Niektoré zapáchajú a iné sú zasa bez vône. Naši predkovia si kládli veľa otázok, ale dlho na ne nevedeli dať správnu odpoveď. Ich znalosti boli ohraničené poznatkami a náboženskými pohľadmi. Tajomnej sile vôd dávali často nadprirodzené vlastnosti. Tento stav pretrvával ešte v stredoveku a často aj v súčasnosti.
Začiatky histórie kúpeľnej a pitnej liečby siahajú do staroveku. Prvé poznatky sa zachovali z Orientu, kde sa vody považovali za prejav božskej činnosti. Pri žriedlách sa konali slávnostné obrady a obety u Grékov, Rimanov, Keltov, Židov, Slovanov a kresťanov. Pri prameňoch sa stavali posvätné chrámy a uskutočňovali sa veštenia na základe výparov, zápachu, výdatnosti prameňa a pod. Tieto miesta sa stali inšpiráciou pre umelcov a filozofov.
Kresťania využívali pramene vôd na akt krstu a mnohé pramene zasväcovali Bohu. Ich okolie využívali na zhromažďovanie veriacich a neskoršie sa k nim organizovali púte. Kúpele s termálnou vodou využívali staroveké civilizácie na očisťovanie tela a duše. Po zániku Rímskej ríše došlo k znehodnoteniu a úpadku starovekých kúpeľov a prameňov minerálnych vôd. K tomu značnou mierou prispeli aj kresťanskí kňazi, ktorí veriacim zakazovali kúpele navštevovať pre porušovanie mravov, čo bolo v rozpore s kresťanskou ideológiou.
Kúpeľnú činnosť začali oživovať v 10. 11. storočí moslimovia. Budovali očistné kúpele, čo súviselo s ich náboženstvom a spôsobom života. Do kúpeľov znemožňovali prístup ženám a zdôvodňovali to rozširovaním rôznych chorôb. Vytvorila sa aj nová náuka pod názvom hydromytológia.
Na Slovensku sa už koncom 16. storočia začali rozvíjať poznatky o prameňoch minerálnych vôd. Bolo to v čase, keď sa začali uvoľňovať putá asketickej náboženskej výchovy a cestu si razil humanizmus a renesancia. Objavili sa už aj prvé liečebné procedúry, pri ktorých sa striedalo kúpanie s pitím vôd. Záujem o minerálne a termálne vody sa zvýšil vydaním diela Juraja Wernhera "O podivuhodných vodách Uhorska" v roku 1551. V Európe sa začali zriaďovať prvé kúpele: Báden pri Viedni, Karlove Vary, Teplice v Čechách a ďalšie. Aj na Slovensku sa začali objavovať začiatky kúpeľníctva. Podľa prameňov vôd dostávali svoje pomenovania dediny, mestá a lokality katastrov: Teplice, Teplička, Teplá, Štiavnica, Štiavnik a pod.
Platí všeobecná zásada, že kde je voda a horniny, tam môže vzniknúť aj minerálna, alebo termálna voda. Práve podľa vlastností prostredia sa vytvorila celá škála minerálnych vôd. Za minerálnu vodu sa považuje každá voda, ktorá sa od obyčajnej líši teplotou, chemickým zložením, obsahom voľných plynov a najmä jej vplyvom na organizmus.
Zásady hydrológie na Slovensku položil M. Miheľ v diele Minerálne pramene so zreteľom na geologickú stavbu. Práve on podrobnejšie rozvádza obehové cesty a tvorbu minerálnych vôd, až po ich vyvedenie na povrch zeme.
Prvá registrácia prameňov minerálnych vôd za Šarišskú župu bola spracovaná ešte v 18. storočí a podiel na nej má okrem Mateja Bela aj Ján Adam Reimann. Posledná rozsiahla registrácia týchto zdrojov bola ukončená v roku 1971 a bolo na Slovensku zaregistrovaných 1284 prameňov. Na západnom 246, strednom 629 a východnom Slovensku 409 prameňov. Podľa bývalých okresov: v L. Mikuláši - 155, Trenčíne 89, B. Bystrici 83, Zvolene 77, R. Sobote 76, Prešove 67 a Bardejove 64 prameňov.
Za prírodzené minerálne vody sa považujú vody, získané z prirodzených zdrojov a obsahujú minimálne jeden gram na liter vody rozpustných pevných látok alebo také isté množstvo kysličníka uhličitého. Za prírodnú liečivú sa považujú vody vyhradené len na liečenie určitých chorôb. Prírodná stolová minerálka je voda, ktorá má obsahovať najmenej jeden gram na liter vody kysličníka uhličitého a celková mineralizácia nesmie prekročiť 5 gramov na liter vody. Pritom má pôsobiť na organizmus osviežujúco a bez vedľajších účinkov.
Všetky vody môžu byť uhličité, sírne, slané a podľa obsahu rozpustných látok a kysličníka uhličitého vo vode: vody s nízkou, strednou a vysokou mineralizáciou. Pre liečenie chorôb sa triedia na sírne, jodové, železnaté, arzénové a pod. Podľa teploty: na vlažné, teplé a horúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
