PhDr. Klaudia BUGANOVÁ, etnografka Vsl. múzea v Košiciach
Pri chôdzi sa mnoho ľudí, najmä skôr narodených, opiera o paličku. Je to dobrá, stáročiami osvedčená pomôcka na podopieranie. V minulosti slúžila aj na poháňanie, zavracanie a chytanie zvierat, na osobnú obranu, mala aj symbolicko-obradovú a upomienkovú funkciu.
Východoslovenské múzeum má v svojich fondoch niekoľko vzácnych kusov palíc, ktoré v minulosti nosievali pastieri, roľníci, lesníci, poľovníci, pytliaci, podomoví remeselníci, ale aj mešťania, richtári a zbojníci. Majstrami v zhotovovaní palíc boli najmä pastieri. Vyrábali ich z konárov tvrdého dubového a brestového dreva, alebo z liesky, smreka a borovice. Prírodné hrčové útvary, koreňové deformáty sa využívali na dekoráciu a spevnenie, takáto palica sa nazývala kyjak, bakuľa a nosila sa hrubším koncom hore. Vatrále boli palice na prehrabávanie vatry a vyznačovali sa tým, že mali konce spevnené kovom. Dekoratívnejšie boli osekance, na ktorých boli pravidelné hrčky vytvorené počas dvoch jarí zarastaním zásekov do kôry liesky. Z okolia Prešova je známa palica kuľaga s ohnutou rúčkou a kovovými krúžkami, ktorú používali pastieri hovädzieho dobytka na zavracanie stáda. Používali ju aj koledníci - betlehemci pri predvádzaní jasličkových hier. Háková palica kvakuľa bola ukončená kovovým háčikom, ktorým sa ľahko chytila ovca za nohu. Palica mala pre pastiera veľký význam, podľa povery jej strata spôsobila stádu škodu. Pastieri ju opatrovali a často samy zhotovovali. K výzdobným technikám patrilo vylievanie kovom, vybíjanie cvokmi a klinčekmi, ako aj vykladanie a vypaľovanie kyselinou. Výzdoba pastierskych palíc tvorila jeden z najzaujímavejších výtvarných prejavov. Na malom oblom tvare poriska často uplatnili tvorcovia palíc neobyčajnú zručnosť a talent. Zdobili ich bohatými rastlinnými a zvieracími motívmi. Na mnohých sú scény zobrazujúce prácu pastierov, ľudové zamestnania, rôzne výjavy z každodenného i sviatočného života. Aj palice mešťanov boli rezbársky dokonalé s bohatou výzdobou cudzokrajnými motívmi. Na baníckych paliciach fokošoch sa objavovali banícke symboly alebo plastiky baníkov. Obľúbené boli upomienkové palice s motívmi, ktoré zvýrazňovali obdobie, udalosť alebo miesto spomienky.
Zo zbierkových palíc vo Východoslovenskom múzeu si pozornosť zasluhuje jedna neobyčajná pútnická palica. Na prvý pohľad je ako iné, rovná, na konci zúžená, dlhá 96 cm, s priemerom 3 cm, no ak sa na ňu pozeráme zblízka upúta nás bohatá dekorácia rôznych výjavov.
Majster, ktorý ju zhotovil, patril k zručným výrobcom. Dokázal pracovať z rozličnými rezbárskymi dlátkami, zaoblenými nožíkmi i špeciálnym náradím. Obdiv si zaslúži i to, aká bohatá a motivicky hutná výzdoba sa vmestila na pomerne malú a ťažko opracovateľnú plochu. Ďalšou zaujímavosťou je to, že sú na nej výjavy zobrazujúce pútnické miesta, ktoré výrobca osobne navštívil. Ak ich spočítame, zistíme, že je na nej celkom 10 vyobrazení kostolov alebo ikonografických typov. Na palicu sa vmestili aj iné kresťanské symboly a nápisy. Sú rozčlenené do niekoľkých plôch a pásov zoradených v pozdĺžnom špirálovitom smere. Postupne zhora nadol sa dajú dešifrovať nápisy v maďarčine, nemčine a slovenčine. Jeden z nich je aj samotným podpisom tvorcu, bol ním Pavol Mikuláš Nagy a palicu začal vyrezávať v roku 1924 a dokončil ju v roku 1926. Postupne ako putoval z miesta na miesto, vyrýval do svojej paličky motív za motívom. Vyobrazenia ryl na porisko v chronologickej následnosti a v postupnom rytme. Pravdepodobne si priamo na mieste urobil jednoduchý náčrt, ktorý potom preniesol na voľné miesto palice. Bol dobrým pozorovateľom a precíznym kopírovateľom predlôh. Vytvoril akýsi "cestovateľský denník", z ktorého sa dá i dnes prečítať, že navštívil postupne pútnické miesta v Nitre, Budíne /Budapest/, Wolfstahli /horné Rakúsko/, Bešeňove /Maďarsko/, Mariazzeli /Rakúsko/, Prahe, Mariánke,Viedni, Višňovom. V dolnej časti palice sa ešte vinie nápis, ktorý v preklade znie :"Láska je silnejšia ako smrť".
Celá palica má zaiste svojrázny rukopis. Autor v nej vyjadril svoju úctu k pútnickým miestam a originálnou výzdobou ju povýšil na predmet mimoriadnej hodnoty.
Autor: glo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
