príspevkoch pre zdravotne ťažko postihnutých občanov. V tej súvislosti však verejnosť neprehliada ani fakt, že na určité kompenzácie sa z roka na rok vypláca čoraz viac prostriedkov. Priemerní ľudia, ktorým sa v teritóriu s vysokou mierou nezamestnanosti nežije ľahko nadobúdajú pocit, že štát finančnou pomocou vytvára istú skupinu až veľmi dobre zaopatrených ľudí. Zdraví im iste ich zdravotné problémy nezávidia, veď podobné nehody či iné vážne choroby sa môžu prihodiť hocikomu z nás a starí raz budeme všetci.
Napriek tomu realita už neraz potvrdila, že široký zákon v súvislosti s kompenzáciami vytvára priestor na špekulácie. Pritom spoločnosť akosi nepozerá na mladé rodiny s deťmi, ktoré sú často v ešte zložitejšej sociálnej situácii. "Každoročne vyplatíme 6 miliónov korún na autá, čo je len jedna z možností kompenzácie. Sú to peniaze z daní nás všetkých a podľa môjho názoru, keby sa polovica tej sumy použila na dopravu do nemocnice, stačila by na prevádzkovanie slušného autoparku, ktorý by využívali všetci chorí ľudia. Ide tu aj o počítače, televízory, invalidné vozíky, úpravy bytov a podobne. Životná úroveň tejto skupiny ľudí je mnohokrát vyššia, ako pracujúcich, ktorí si z nízkych príjmov na také veci nedokážu ušetriť. Dôsledkom sú potom napäté vzťahy, korupčné podhubie, mieša sa do toho politika a ľudia sa navzájom osočujú," komentoval situáciu zástupca prednostu Okresného úradu v Sabinove Ľubomír Vaško.
Oslovili sme ho aj preto, že nás Sabinovčania upozornili na jeden prípad možného zneužívania kompenzácie. Hoci nám nepotvrdil naše informácie, ani ich nevyvrátil.
Dozvedeli sem sa totiž, že jeden z posledných žiadateľov niektorým Sabinovčanom zrejme leží v žalúdku. Ide o istého pána, ktorý požiadal o príspevok vo výške 200 tisíc korún na kúpu motorového vozidla. Podľa výpovedí ľudí však behá po Sabinove ako srna, a tak nikto nechápe, načo potrebuje auto.
Pokúšali sme sa tieto informácie verifikovať najmä po informácií, že odbor sociálnych vecí na OÚ v Sabinove jeho žiadosť zamietol, ale odvolací orgán, teda sociálny odbor na Krajskom úrade v Prešove, žiadosť posúdil v jeho prospech. Vykonávaciemu úradu, OÚ v Sabinove potom neostávalo nič iné, len vyplatiť klientovi spomínanú čiastku. Keď sme KÚ žiadali o potvrdenie tejto informácie, pracovníčka sociálneho odboru Libuša Stulančáková nás slušným spôsobom odmietla s tým, že zákon im nedovoľuje zverejňovať zdravotné ani osobné údaje o klientoch.
Na podobný múr mlčania sme narazili aj na OÚ v Sabinove. Pracovníčka z oddelenia kompenzácií Eva Nováková tiež odmietla hovoriť o konkrétnych klientoch. Opýtali sme sa teda, či sa im často stáva, že ľudia prejavujú nespokojnosť. "Samozrejme. Porovnávajú sa a často sťažujú. Zákon je však taký široký, že niekoho môžeme podľa stupňa postihnutia vykompenzovať k spokojnosti, iných nie. Všetko závisí aj od osobnostných predpokladov človeka, od toho, ako sa dokáže s handicapom o seba postarať. Všetci nespokojní sa však podľa právneho nároku môžu odvolať na krajský úrad a ten z hľadiska zákona posudzuje, či sme postupovali správne. Nikdy nie je ľahké rozhodovať o náročných kompenzáciách, ale zo zdravotného hľadiska sa opierame o odporúčania posudkového lekára. Ten určuje stupeň funkčnej poruchy," vysvetlila nám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
