pozornosť, pretože sme v ňom spoznali známu tvár z našich futbalových trávnikov. Bol to rozhodca Erik Anguš, syn predsedu miestneho OŠK. Tento mladý arbiter, ktorý je na listine rozhodcov SFZ s pôsobnosťou v prvej a druhej lige, sa však od ostatných čímsi líšil. Jeho ruku totiž zdobila sadra a to bolo zároveň neklamným dôkazom toho, že do píšťalky si tak skoro nefúkne. Počas nedávnych dní Matičiarov na Zemplíne som si s kolegami pedagógmi zahral nohejbal na Zemplínskej šírave. Nešťastne som sa na antuke šmykol a zlomil som si lakeť. Stalo sa to v samom závere za stavu 9:8 v poslednom sete i zápase, vysvetlil E. Anguš. Z pohľadu jeho rozhodcovskej činnosti to znamená dočasné stop. Zranenie si privodil 7.7 2001 a fyzické previerky, bez absolvovania ktorých nesmie ligový rozhodca vybehnúť na trávnik, sa konali o deň neskôr v Bratislave. Musím teraz nútene pauzovať a čakať na náhradný termín fyzických previerok. Predpokladám, že budem chýbať asi dve, tri kolá. Zranenie mierne nabúralo moje plány, pretože som sa cítil v pohode. Nemyslím, že by som mal mať problémy s opätovným návratom kondície. Nabehané mám dosť, takže sa ničoho neobávam. Už budúci piatok mi dajú dole sadru, prezradil s úsmevom na tvári. Jeho cieľom je v budúcej sezóne konečne sa presadiť medzi elitou a zaradiť sa medzi slovenskú rozhodcovskú špičku.
Autor: jč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
