jedenástich typických predstaviteľov. Pôvodne ich malo byť dvanásť, preto má názov "Tucet".
Kurátor Peter Markovič sa rozhodol zo širokého názorového spektra vybrať to najcharakteristickejšie a čo možno najpestrejšie. Prierez ponúka napríklad veľkorozmerné plátna Martina Knuta, s maľbou vyabstrahovanou do zdanlivo detského prejavu, alebo svojské pohrávanie sa s konzumom perezentované fialkovými portrétmi kravy Milky z dielne Dana Meluzina, či dokonca veľkorozmerný komix Jozefa Danglára Gertliho, ktorý poznáme skôr zo stránok týždenníka Domino.
Dielo tohto predstaviteľa komixu zaradil kurátor práve kvôli žánrovej pestrosti a aj protichodnosti. Pretože podľa neho práve veci ako robí Danglár, alebo aj Cyril Blažo, ktorý je tu zastúpený tiež, prinášajú prepotrebné odľahčenie vo výtvarnej tvorbe.
"Komix je špecifická forma, ale nazdávam sa, že plne zodpovedná dobe. Sú to zdanlivo vyprázdnené témy, ale hovoria o kvalite dnešného života," tvrdí Markovič.
Ako dodáva uprostred 90. rokov sa zjavilo zopár autorov mladej a mladšej strednej generácie, ktorí sa v rámci neokonceptuálnych vzťahov venujú novým médiám.
Dramaturgia tejto galérie potrebuje reprezentovať aj súčasné tendencie. Aj preto vznikla táto výstava. Markoviča podnietil aj pôdorys výstavných priestorov v bývalom Župnom dome, rozčlenený na 12 celkov. Každý z vystavujúcich získal takto vlastný mikropriestor. Svoju účasť vo výbere poňala zaujímavo aj finalistka ceny Oskara Čepana, Dorota Sadovská. Rozhodla sa urobiť inštaláciu vo výklenkoch vstupného vestibulu galérie.
Oko príchodzieho pritiahnu svetielkujúce body. Až pri bližšom pohľade zistíte, že ide vlastne o malé obrázky s výjavmi fragmentov svätých. Autorka sa vo svojich prácach zamýšľa nad zmyslom maľby. Podobne vyznel aj projekt 'Album de Paris', pri ktorom svoje diela fotografovala v rukách svetoznámych umelcov. Vznikal pri štúdiu v Dijone. Medzi pózujúcimi umelcami nechýbajú Tony Cregg, Ben Vautier, Daniel Buren, alebo Madame Orlane. Performerka, ktorá sa pravidelne zveruje pod nôž plastickým chirurgom a ako médium používa svoju tvár a telo.
"Najprv som im vysvetlila celý projekt trošku ironicky. Že ide vlastne o turistickú fotografiu, ale naopak. Klasický turista sa nechá odfotiť pri eifelovke sám, ale ja som svoje dielo nechala v rukách živej skulptúry," prezradila Dorota Sadovská, ktorá patrí k výrazným menám najmladšej generácie.
Výstavu, ktorá je prechádzkou širokou škálou výtvarných tendencií, môžete navštíviť až do 23. septembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
