festival Topvar Pohoda 2001, za pár minút doslova na bahenný kúpeľ. Blato bolo všade navôkol a najväčší slovenský hudobný festival začal pripomínať legendárny Woodstock. Proklamovaný sľub, že festival sa "uskutoční za každého počasia, s výnimkou prírodnej katastrofy" organizátori dodržali. Ani lejak, mraky, blato a ďalšie nepriaznivé okolnosti kvalite trenčianskeho festivalu príliš neubrali.

Návštevnosť

Krátko po začatí festivalu bola akcia kvôli hustému dažďu prerušená a množstvo divákov cítilo sklamanie. Nakoniec si však väčšina z nich napriek blatu prišla na svoje, na pódiu sa vystriedali takmer všetci avizovaní účinkujúci. Areál bol husto zaplnený, dá sa odhadovať, že sa v ňom nachádzalo dvadsať-, možno i tridsaťtisíc ľudí. Agentúra síce priniesla správu o tom, že prišlo 18-tisíc ľudí, no toto číslo sa nezdá byť až také reálne. Oproti minulého roku bolo totiž ľudí obyčajným odhadom viac, naviac sa hralo nie na štyroch, ale na šiestich scénach a všetky boli plné. Vlani dorazilo na Pohodu 15 až 20-tisíc ľudí, niektoré zdroje hovorili o návštevnosti 22-tisíc. Aj keď je pri takýchto kvantách návštevníkov ťažko odhadnúť ich presný počet, je reálne, že tohto roku ich bolo cez dvadsaťtisíc. Nech však už je to tak, či onak, zaujímavosťou je fakt, že pred troma rokmi - na druhý ročník festivalu - došla vraj len ani nie tisíc ľudí a tentoraz pri odhadoch nehrá nejaká tá tisícka rolu.

Organizácia

Zabezpečiť takéto veľké podujatie, to dá zabrať. Hlavnému usporiadateľovi Michalovi Kaščákovi sa podarilo niekoľko husárskych kúskov - od presvedčenia sponzorov, že práve táto akcia je to pravé, cez zabezpečenia dostatočného množstva občerstvovacích stánkov, až po dohodu s poľnohospodármi, ktorí na neďalekom poli vysiali repku olejnú a keďže tá už bola v čase festivalu zožatá, mohol vzniknúť stanový tábor. Vplyvom okolností však organizácia celého festivalu občas zadrhávala. Napríklad na začiatku podujatia čakali návštevníci s platnými vstupenkami na vpustenie do areálu dve hodiny, pretože z bezpečnostných dôvodov fungoval len jeden vchod, čo bolo pri tom kvante ľudí žalostne málo. Ani niektorí ochrankári neboli tak tolerantní ako po iné roky a z času na čas používali voči nespratným návštevníkom donucovacie prostriedky, ktoré na "pohodový" festival rozhodne nepatria. Celkovo však Kaščák a spol. vypätú atmosféru zvládli nad očakávanie a pre hladký priebeh festivalu urobili maximum. Škoda však tých niekoľkých zádrhov...

(Nielen) hudba

Na Pohode si ľudia mohli zaskákať bungee-jumping, pozrieť si odvážlivcov na kolieskových korčuliach predvádzajúcich sa na U-rampe, navštíviť "čítačky" mladých literátov, obzrieť si výstavu fotografií, či ísť do kina, ťažisko festivalu však spočívalo v hudbe. Tej bolo naozaj dosť. Okrem hlavnej scény na rozbahnenom futbalovom štadióne s veľkou tribúnou bola k dispozícii otvorená rocková scéna na odľahlom konci areálu, jedna experimentálna scéna, dve tanečné scény obsadené "dídžejmi" zvučných mien ako Toky, Agent, Bidlo, Stephan Grieder, Harvey Lane, I´m Cyver s Marekom Minárikom, či DJ Die a MC Rhett. Neďaleko hlavného pódia naviac stála backstage, ktorú okupovali v prvý deň rockové a v druhý hip-hopové kapely.

Piatok

Ako je už tradíciou, festival na hlavnej scéne zahajovala známa kapela. Minulý rok to bola Laura a její tygři, tento rok Vltava. Nasledujúcich Le Payaco prerušilo dážď a po dosť dlhej úprave pódia nastúpili hlavné hviezdy festivalu, funkovo ladení Američania Fun Lovin´ Criminals. Ľudia, ktorí prišli na Pohodu iba kvôli týmto headlinerom tak neostali o nič ukrátení. A v blate pred pódiom sa ich "čvachtalo" dostatočné množstvo.

Vyhecovaný Polemic, nastúpivší po Fun Lovin´ Criminals, donútil túto masu tancovať v blate aj naďalej, dokonca bolo pred pódiom možno ešte viac ľudí než na americké hviezdy. Keďže Taliani Persiana Jones boli zaradení na hlavné pódium, dosť sa od nich očakávalo. Nesklamali síce, no ich muzika ovplyvnená jamajskými rytmami patrila len k priemeru. Na hlavnej scéne sa k slovu dostali aj českí Tata bojs, Milan Lasica nedošiel.

Hralo sa aj na otvorenej rock-stage, kde sa predstavili napríklad Nylon union, Prievan, Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi, či Ska-pra-šupina, no najväčšiu radosť zrejme mali účinkujúci na zakrytých scénach, ktoré boli po celý čas zaplnené.

Sobota

Hladký chod druhého dňa trochu naštrbili mierne časové sklzy a správa, že ruský Auktyon, ktorý v Trenčíne pred dvoma rokmi skutočne vyhecoval divákov, nedorazí kvôli havárii autobusu s kapelou. Auktyon nahradila domáca Neuropa. Tá mala vystúpiť už v piatok, no počasie jej to nedovolilo. Neuropa zahrala ako prídavok pieseň autorskej dvojice Filip - Lasica Mäso, ktorú si s Mišom Kaščákom zaspieval aj líder Pary Lasky.

V sobotu sa počasie trocha upokojilo. Po celý čas bolo síce pod mrakom, no lejak sa nestrhol a to, že občas poprchávalo bolo aj tak jedno, lebo zmoknutí a zablatení boli už skoro všetci. Minulý rok zožal úspech na Pohode Ivan Mládek so svojim Banjo Bandom. Tento rok sa predstavil člen tejto formácie Ivo Pešák so svojim Rockecom, ktorý hrával české verzie klasických rock´n´rollových kúskov. Vystúpiť s ním mal i Luděk Sobota, ktorého však zdržali colníci na česko-slovenskej hranici. Nakoniec však došiel a na pódiu sa objavil po vystúpení juhoslovanského dychového súboru Boban Markovič Orchestar. Sobota, ktorého už nesprevádzal Rockec Iva Pešáka, ale len playback ponúkol divákom okrem svojho humoru aj pieseň Z Opavy jede rychlík do Prahy, ktorá odznela hneď dvakrát.

Na hlavnej scéne si zahral aj Hex, Vidiek, Věra Bílá so svojou skupinou Kale, s ktorou zožala ovácie najmä za hit Ó maňo, či české kapely Buty a Šum svistu. Posledne menované zoskupenie na čele s frontmanom Danom nekonečným predviedlo parádnu šou, na rozdiel od skupiny Buty, ktorá pôsobila unaveným a nezáživným dojmom. Hlavnou hviezdou sobotňajšieho večera bol britský majster dubu a veľký propagátor legalizácie marihuany Mad Professor, ktorého ešte vystriedal český Hypnotix a ďalší.

Živo bolo aj na Open-Air Rock Stage, ktorú rozbiehali Krásné nové stroje z ČR. Na svoje si prišli aj priaznivci punku pri vystúpeniach Whiskyho a Zóny A. Niekdajší líder Slobodnej Európy nastúpil na pódium v dobrej nálade, za bicími ho sprevádzal verný spoluhráč Tuleň a gitarovú sekciu mal vypožičanú od Extipu. Mimochodom, Slobodná Európa, Extip a Zóna A boli v minulosti také prepojené kapely, že v nich už doslova hral každý s každým. Whisky stavil na staré "pecky" od Slobodnej Európy, čím potešil všetkých prítomných punkerov. Malo to však aj nevýhodu, plietol si texty, no na rýchlo zostavená kapela sa mu dokázala perfektne prispôsobiť. Zóna A predviedla opäť jeden zo svojich koncertov, kde sa je členovia - ako to sami nazývajú - "nestretli". Bubeník hral svojský rytmus, spevák Koňýk spieval falošne, pri tomto štýle muziky to však až tak nevadilo a našlo sa dosť ľudí, ktorí označili práve Zónu A za vrchol festivalu. Na rovnakej scéne sa predstavil i český Dunaj, ktorý skončil s hraním po úmrtí svojho speváka. Náhradnú zostavu dal dokopy výlučne kvôli niekoľkým vybraným letným festivalom, takže vystúpenie na Pohode bolo jedinečné. Komentáre niektorých fanúšikov však naznačovali sklamanie z toho, že Dunaj zo seba všetko nevydal a nezahral niektoré svoje hity, najmä tie z platne Rosol. Headlinerom druhej najväčšej scény na Pohode boli Free Faces.

Blato, blato...

Pohoda sa jednoznačne niesla v znamení blata. Futbalové ihrisko sa zmenilo na rozbahnený kúpeľ a blato bolo naozaj všade. Mnoho ľudí postávalo priamo v blate, prípadne boli "na blato", čo sa vzájomne nevylučovalo. Ako vnímali trenčianske "bahenné kúpele" účinkujúci? "Tak to vyšlo, čo už. Je to smola. S kapelou Hogo pogo sme hrali v inej sále a bolo to dobré, lebo prišlo viac ľudí, než by asi došlo, keby bolo pekne," povedal nám spevák Hexu Ďuďo. Ivo Pešák zas skonštatoval, že "dnes už by som sa pred pódium, do takého blata asi nepostavil, ale ešte pred niekoľkými rokmi áno, keby som chcel vidieť nejakú obľúbenú kapelu. To je už ale choroba z povolania". Zaujímavý bol aj postoj speváka Chiki Liki Tu-a Martina Višňovského: "Konečne festival, ktorý si u mňa získal rešpekt počasím, lebo konečne je počasie, aké na festivale má byť, nie nejaké slnko... Toto je ten správny festival - hádzať sa do blata!" Luděk Sobota zas tvrdil, že ľudia, prevažne mladého veku, síce reagovali pekne, no "bál som sa, aby neprechladli". Braňovi Jobusovi (Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi, Neuropa) však počasia a blato vôbec neprekážali: "Je to absolútne v pohode."

Rekordéri

Či padol rekord v účasti na festivale, to zatiaľ - ako sme uviedli vyššie - nevieme. Predpokladáme, že áno, podľa agentúrnych správ nie, takže si musíme počkať na konečné výsledky "sčítania ľudu" organizátormi. Niekoľko rekordov však padlo. Prešovčania Chiki Liki Tu-a vystúpili na Pohode po štvrtý raz, čím vyrovnali rekord domáceho Chóru vážskych muzikantov (ktorý teraz nehral), v počte účastí. Hudobníci z Hexu vytvorili ďalší rekord. Vystúpili dokopy trikrát - na hlavnom pódiu ako Hex a na backstage ako revival tHEX Cure a Hogo pogo. Festivalu si hexáci naozaj užili a takého Yxa, rozoznateľného podľa krátkeho zostrihu prefarbeného na silný blond, bolo možné stretnúť takmer všade. Pri Fun Lovin´ Criminals neodolal ani blatu pred pódiom. S tromi zoskupeniami vystúpil aj Braňo Jobus. Avšak rekord pripisujeme Hexu, keďže Braňo v Neurope len hosťoval ako spevák a jeho kapely Karpatské chrbáty a Vrbovskí víťazi vystúpili v rámci jedného bloku.

Čo dodať?

Napriek niektorým nedostatkom vyvolaným najmä objektívnymi príčinami sa podarilo festival aj tento rok do úspešného konca. Z malého podujatia, ktoré začala organizovať hŕstka nadšencov, vyrástla za pár rokov akcia európskeho formátu. Michal Kaščák nám potvrdil, že mieni Pohodu zorganizovať aj na budúci rok, takže ostáva len veriť, že organizátori vychytajú muchy, a že im v tom pomôže aj počasie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.