hrdinov v Košiciach, ostali už len spomienky. Vyzerá to tak, že podujatia, ktoré u nás obetaví mládežnícki funkcionári vybudujú, príde niekto a hravo ich prehodí cez palubu. Čo tam po tradícií, či talentoch, ktorí potrebujú čo najviac medzinárodných konfrontácií, jednoducho, všeličo zmizlo zo slovenských trávnikov. O to viac kvitujeme, že mladý futbalový klub Lokomotíva PČSP Košice vyplnil opäť prázdne vákuum medzinárodným defilé s dvanástimi účastníkmi. Tento počet je o to pozoruhodnejší, že toľko dorasteneckých klubových celkov u nás ešte nedefilovalo, ba čo viac, je to jediný mládežnícky letný turnaj na území bývalej federácie, ktorého víťaz dostáva aj peňažnú prémiu 25 tisíc Sk.
Ako vo vlaňajšom premiérovom, tak aj v tomto ročníku získali Putovný pohár PČSP a korunky nádeje 1. FC Košice. Pravda, to nie je ani také dôležité ako skutočnosť, že hráči všetkých tímov si mohli konfrontovať svoje schopnosti, presvedčiť sa o svojich prednostiach, ale i mnohých nedostatkoch, o ktorých si možno mysleli, že ich ani nemajú. Súperi ich však vyviedli z tohto omylu a ukázali, že na Slovensku už v tomto veku robí mnohým chlapcom problémy koncovka, ktorá ich potom sprevádza aj v seniorskom veku. O to viac nás zarazilo, keď napríklad tréner B. Bystrice Patrik Palider v súboji s Ferencvárosom Budapešť začal protestovať, keď im rozhodca za stavu 0:2 neuznal gól. Pritom verdikt rozhodcu bol správny, ale kormidelník, ktorý za svoje nešportové prejavy a nadávky na arbitrov musel opustiť lavičku, by sa mal radšej zamyslieť nad tým, ako premieňať vyložené šance, ktoré premárnili aj v tomto stretnutí. Ak sme už pri najpopulárnejšom maďarskom celku, zaujímavé je, že po výbuchu v prvom vystúpení, keď prehral s 1. FC Košice vysoko 2:9 a svoje góly strelil až za stavu 0:9, sa prebojoval na tretí stupienok, lebo potom prehral až v semifinále s HFC Humenné. Podľahol teda iba obom finalistom, takže bronz výstižne charakterizoval jeho schopnosti na turnaji. Hoci pred turnajom patrili medzi favoritov obhajca trofeje 1. FC Košice, Sparta, Baník Ostrava a Ferencváros, všetkých najviac zaskočil HFC Humenné. Bol akoby bleskom do hniezda favoritov. Zverenci Jána Petrovaja hrali sympatický futbal s efektívnou koncovkou. V obrannej fáze pracovali disciplinovane (veď v štyroch stretnutiach inkasovali iba tri góly, teda o jeden menej ako vo finále), jednoduchými akciami narobili problémy všetkým súperom. Dokonca za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili organizátori útočníka HFC Bačíka. Šikovných chlapcov je však v tomto kolektíve oveľa viac, ak nepoľavia v úsilí, môžu byť prínosom pre humenský i slovenský futbal. Víťazný tím 1. FC Košice nastrieľal najviac gólov, z 24 dal Zošák sedem, ktoré ho vyniesli na piedestál najúspešnejšieho kanoniera, ale vo finále tigri hazardovali s koncovkou, čím si mohli skomplikovať život ešte viac. Zverenci Jaroslava Olejára a Vladimíra Harčarika však nakoniec triumfovali a nadviazali tak na predchodcov Jurka a spol., ktorí už hrajú, alebo bojujú o priazeň na seniorskej superligovej scéne. Pre organizátorov z Lokomotívy PČSP bolo najväčšou odmenou, že ich tím, ktorý je iba v III. lige, dokázal v rozhodujúcom stretnutí o 7. miesto po remíze 1:1 pokoriť Spartu strelami zo značky bieleho bodu. V skupine síce Pražania železničiarov zdolali, avšak zverenci K. Kisela hrali dva zápasy po sebe, a to bola pre súpera príliš veľká výhoda. Z východniarov vybuchol vlastne iba Prešov, ktorý sa dostal z hrozivého 12. miesta až v samom závere. Bolo to jedno z najhorších umiestnení zeleno-bielych v poslednom desaťročí na mládežníckych turnajoch, takže nech by už mali akékoľvek dôvody na ospravedlnenie svojich výkonov a umiestnenia, pre túto futbalovú školu to nie je dobré vysvedčenie. Pre každého účastníka to však bola výborná previerka, pretože hra všetkých celkov bola v niečom poučná. Veď ukázali, ako narábajú s loptou, ako majú v krvi jednoduchú hru s priamočiarymi akciami, komu nerobí vrásky výbušnosť a všetko to, čo otvára dvere k peknej hre a úspechom. Svojej role sa dobre zhostili aj organizátori, veď zvládnuť réžiu 28 zápasov v Košiciach, v Kokšov-Bakši, Haniske a Družstevnej nebolo jednoduché. Azda len čakanie na zápasy, hlavne v prvý deň, bolo trochu zdĺhavé, lenže pri trojčlenných skupinách ťažko by našiel niekto lepšie riešenie. Na druhej strane nás však mrzela skutočnosť, že rozhodcovia okrem žltých kariet museli ukázať až osem červených! To nie je cesta k hráčskemu rastu v mladom veku, a čo je horšie, niektorí tréneri na vylúčenia reagovali tak, akoby na ich hráčoch páchal niekto krivdu. Žiaľ, neuvedomujú si, že takýmto postojom si komplikujú postavenie a škodia iba sebe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
