Rastislav Štenda našiel mláďa "poštolky" na Terase, krčiac sa pri kolesách auta na parkovisku. Keďže mladý dravec ešte nelietal a vyzeral opustene, zobral ho pod svoju "ľudskú" ochranu a o pomoc pri jeho ďalšom umiestnení požiadal Korzár.
Pri našej pátracej akcii, zaisťujúc vystrašenému vtákovi čo najlepší osud, sme sa najprv obrátili na tzv. bažantnicu v Rozhanovcich. Toto "vysunuté pracovisko" košickej veterinárnej univerzity sa zameriava okrem iného na liečbu, rehabilitáciu a reintrodukciu dravých vtákov do prírody. Keďže "náš" sokol myšiar podľa všetkého zranený nebol, odkázali nás tamojší pracovníci na Štátnu ochranu prírody (ŠOP) v Košiciach, ktorá takéto situácie posudzuje a rieši.
"Podobných prípadov máme momentálne hlásených veľmi veľa, v tomto období sa totiž mladé dravce učia lietať a nie je ničím výnimočným nájsť ich v okolí blokov či na zemi," vysvetlila nám pracovníčka ŠOP Ing. Viera Hlubeňová a dodala: "Netreba si ich všímať, stretávame sa totiž s veľmi častým omylom ľudí, ktorí si bezbranné operence berú domov 'na výchovu'. Ak sú na zemi v nebezpečí, treba len mláďatá vyložiť do vyvýšenej polohy, napríklad na konár stromu, čo najbližšie k miestu, kde sme ho našli. Jeho rodičia sú totiž s veľkou pravdepodobnosťou nablízku a pravidelne ho prikrmujú."
Kým sa mláďa naučí lietať, potrvá to približne dva týždne. Obvykle ide o sokoly myšiare, ktoré sú čoraz častejšími spoluobyvateľmi košických sídlisk. Ako sme sa dozvedeli, dravce doslova vyhľadávajú ľudskú civilizáciu, nerobí im problém priviesť svoje dvoj- či trojčlenné potomstvo na niektorom z balkónov, dokonca im vyhovujú i vetracie šachty v strechách panelákov, ktoré považujú za prirodzené hniezdiská. "Už sa nám stalo, že niektoré mláďatá vypadli z hniezd a prepadli priamo do šachty v bytovom jadre nájomníkov. Ľudia však nevedia, čo so zranenými zvieratami. Takéto prípady už riešime liečbou v izolovanom priestore zväčša v rozhanovskej 'bažantnici' a pokiaľ to už zdravotný stav dovolí, dravca zakaždým vypustíme v lokalite jeho predošlého pôsobenia," poznamenala Ing. Hlubeňová.
O podobné prípady sa už párkrát starala i košická ZOO, pričom dnes sú už zdravé vtáky opäť na slobode.
Človek sa údajne kontaktu s dravcom v súvislosti s prenosom infekcie báť nemusí, netreba ho však provokovať a útočiť naň. Dravý operenec sa vie adekvátne vašej agresívnej reakcii ubrániť a človek môže skončiť s nepeknými škrabancami.
"Aby sme predišli nepríjemnému špineniu balkónov, čo je snáď jediná výhrada obyvateľov sídlisk, naši ornitológovia osadzujú v miestach výskytu dravcov špeciálne vtáčie búdky, v ktorých sa zvyknú zahniezdiť. Inak by však spolužitie týchto vtákov s človekom nemalo robiť nikomu problém, ide o prijateľnú symbiózu nehovoriac o 'čistiacej' funkcii dravcov, zbavujúcej ľudské obydlia hlodavcov," uviedla na záver pracovníčka košickej Štátnej ochrany prírody, organizácie, ktorú treba v podobných prípadoch kontaktovať na čísle 055/ 62 555 67.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
