zákazníkmi a podobne. Po tomto rýchlom dorozumievacom prostriedku, ktorý umožňuje dosažiteľnost volaného na akomkoľvek mieste, túžia však aj mnohí mladí ludia. Tí co ho ešte nemajú, sa cítia menejcenní a závidia kamarátom, ktorí sa promenádujú po meste s mobilom "prirasteným" k uchu… Trojica 18-ročných Košicanov sa rozhodla riešiť tento problém spôsobom, ktorý ich vôbec nectí, nehovoriac už o problémoch, ktoré si narobili.
Stano, Karol a Braňo totiž skončili na trestnej lavici. Pred senátom Okresného súdu Košice II sa zodpovedali z trestného cinu lúpeže, ktorého sa podla obžaloby prokurátora dopustili v spolupáchatelstve. A to tak, že 17. decembra lanského roka, na Bauerovej ulici v Košiciach, vo vchode bloku č. 4 napadli Tibora M, ktorý šiel domov. Najprv ho udierali, kade zasiahli, a keď spadol na zem, kopali ho a bránili mu vstať, pretože sa všemožne snažili odlahčit ho o mobil a penaženku. Z vrecka bundy sa im podarilo vybrat len penaženku, v ktorej bolo 1600 korún a rôzne osobné doklady… Vážnejšie ako finančná škoda boli však zranenia, ktoré napadnutému mužovi spôsobili. Išlo o podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie čela, nosa, pravého líca, ľavého stehna a dolnej časti hrudníka. Z uvedených zranení sa Tibor M. liečil šesť týždňov…
"V ten den som bol so susedom na pivo. Pozval som ho, pretože mi opravil auto a chcel som sa mu revanšovat. Pri pive a topinkách, ktoré sme si dvakrát objednali, sme spolu sedeli a rozprávali. Na stole som mal položený mobil. Asi dvakrát, alebo trikrát prišiel k nášmu stolu jeden z obžalovaných, ktorý sa zaujímal o môj mobil. Chcel, aby som mu ho predal za tri tisícky, neskôr ponúkal o čosi viac. Vôbec som sa s ním nebavil. Povedal som mu len, že môj mobil nie je na predaj a aj to, že jeho hodnota je podstatne vyššia," uviedol pred senátom Tibor K. Vysvetlil, že skutočná hodnota mobilu, ktorý mal, sa pohybovala okolo 17 - 18 tisíc, pretože značka, ktorú mal, bola v tom čase špickovým výrobkom.
So susedom zotrval v pivárni až do záverečnej a potom sa v družnej debate uberali domov. Bývali blízko, a tak im cesta trvala sotva päť minút. Nebývali v jednom vchode, preto sa pred "štvorkou", kde zamieril Tibor M., rozlúčili.
"Prišiel som k výťahu a zrazu, z ničoho nič, som zacítil prudkú ranu do krčných stavcov… Spadol som na zem dolu tvárou. Bol to šok, cítil som, že ma bijú, kopú ma do celého tela. Pokúšal som sa vstať, ale nepodarilo sa mi to… Zistil som, že najsilnejší z nich ma pri krku a hlave pridržiava nohou a tlačí naspäť k zemi. Další ma medzitým kopal a tretí mi prehliadal bundu. Pocul som, ako jeden z nich povedal ´zober mu mobil a penaženku!´ Vytiahli mi z vrcka len penaženku a osobné doklady. Mobil som mal vo vnútornom vrecku bundy, ktoré bolo zazipsované a okrem toho, kedže som spadol na brucho, prakticky som na nom ležal a nemohli sa k nemu dostať. Celý útok trval len krátko, pretože tých mládencov vyrušil sused, s ktorým som bol na pive. Prišiel mi na pomoc nielen on, ale i jeho synovia," uviedol na margo nakladačky napadnutý Košičan.
Zdôraznil, že pri bitke sa mu poškodil nielen rám, ale najmä sklá špeciálne upravených dioptrických okuliarov. Vyhotovenie nových ho stálo okolo 12 tisíc korún…
"Nechceli sme ho okradnúť. Je pravda, že sme šli za ním, ale len preto, že sme ho chceli zbiť. Boli sme na neho nazlostení, pretože nám vonku, teda, keď šiel domov, nadával…" tvrdili unisono obžalovaní. Ani jeden z nich nepriznal, že mu ukradli penaženku, resp., že sa vopred dohodli na tom, že ho zbijú a okradnú. Napadnutý muž však poprel, že by niektorému z trojice útočníkov nadával. Naopak, ako povedal, cestou domov ich vôbec nevidel. "V pasáži OD Billa, ktorou sme so susedom prechádzali, je taká ozvena, že by sme museli počuť kroky za nami a to už nehovorím o tom, ako sa tam rozlieha hlas. Pravda je taká, že sme ich vôbec nevideli, ani nepočuli. Ja som v prípravnom konaní každého z tu prítomných obžalovaných žiadal, aby uviedol, ako som im nadával, ale nikto z nich to povedať nevedel," argumentoval Tibor M.
Stano, Karol a Brano sú mladí ľudia, študenti odborných učilíšt. Doposiaľ viedli bezúhonný život, no uvedeným činom si ho poriadne spackali. A čo je ešte horšie, to, že urobili chybu, nevedia chlapsky priznať. Ich postoj k celej veci vytočil poškodeného do takej miery, že sa rozhodol uplatniť si nielen škodu, ktorú mu spôsobili krádežou peňaženky a poškodením okuliarov, ale žiada aj finančnú náhradu rozdielu medzi ušlou mzdou a péenkou.
Pre neprítomnosť svedkov bolo pojednávanie odročené na koniec septembra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
