obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - Zvieratá očami osobností.

Šéf mestskej rady SOP Róbert Glück trávi letné mesiace na svojej krásnej chalúpke v dedinke blízko Košíc. Manželka zbiera a suší liečivé rastlinky, hlava rodiny kosí záhradu a robí spoločnosť dvanásťročnej mačke, ktorá dostala zábavné meno "Žofré de Peyrac" po chromom nápadníkovi svetoznámej Angeliky. "Asi pred desiatimi rokmi, keď sme tu trávili Vianoce, prišla k nám čierna mačka, ktorá sa silou mocou pchala dnu do chalupy. Nepoznali sme ju, tak sme mačku vykázali von. Neskôr sme však zistili, že chúďa mača sedí učupené v záveji. Tak sme ju zobrali na milosť. Odvtedy chodila všade za mnou," spomína Róbert Glück.

Jedného dňa sa vybral narúbať drevo do drevárne a ako si tak rúbe a odhadzuje polená, zrazu len začuje, ako niečo strašne zjojklo kdesi v kúte. "Bola to naša mačka, ktorej poleno zlomilo nohu. Definitívne sa stala súčasťou našej rodiny. Keďže krivkala, dal som jej meno Peyrac. Naši známi sa veľmi zabávajú, keď im oznámim, že sa nám Peyrac opäť okotil," smeje sa šéf mestskej SOP. "Keď som vyrastal, mali sme doma aj psov. Ale mačky mám radšej, lebo majú charakter. Mačku si jednoducho neskrotíte. Keď chce, príde, keď nie, môžete sa aj rozkrájať. Mačka nie je verná gazdovi, ale domu, pri ktorom žije," zamyslel sa R. Glück.

Čierna Peyrac si rada posedí v pánovom lone, nechá sa škrabkať a spokojne si pradie. "Inak je to mačka nymfomanka, od jari naháňa všetkých kocúrov v okolí. Na druhej strane musím priznať, že si poradí s myšami okolo chalupy. V prírode je to zariadené tak, že kocúri sú len na okrasu a mačky na prácu," smeje sa Róbert Glück.

Peyrac je podľa jeho slov "všežer", no najradšej má ryby a surové mäso. Za tým sa ide zblázniť. Najväčšie chvíle pohody zažívajú v zime, keď pán odpočíva na drevenej lavici v kuchyni opretý o podušku, Peyrac vylezie k nemu a spoločne sledujú telku. "Žiadne iné zvieratá nemáme, hospodárske nechovám, pretože nie som typom gazdu. Zatiaľ ma to nechytilo za srdce. Na chalupe skôr relaxujem a o zvieratá sa treba dobre postarať. V mestskom byte by som si na zviera netrúfol, lebo by som mal pocit, že ho trýznim. Možno nejaký malý psík by mohol byť, ale mne sa páčia veľké plemená."

V zoologických záhradách obdivuje Róbert Glück slonov, závidí im ich mohutnosť a nedotknuteľnosť. Rád sa zastaví aj pri klietkach bengálskych tigrov, vôbec ho neinšpirujú opice.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.