Slovensku sa totiž v roku 1998 obecné zastupiteľstvo rozhodlo z vlastných zdrojov financovať stavbu materskej školy.
Keďže o poklese populácie sa v spomínanej dedine vôbec nedá hovoriť, skôr naopak, rozhodli sa pripraviť pre deti dôstojné podmienky. Momentálne sú totiž umiestnené v takmer 120 ročnej budove, mimochodom patriacej cirkvi, kde vlhkosť a plieseň sú každodennými spoločníkmi deviatich desiatok detí. O omietke sa tu ani nedá hovoriť a vlhké múry sú olepené len baliacim papierom. Nehovoriac o zapáchajúcom 25-ročnom nábytku. Po 28 mesiacoch od začiatku stavby objekt neštandardnej kvality stojí a obec doň investovala takmer 9 miliónov korún, čo je podľa slov starostu Stanislava Bartoša zhruba 130 percent obecného rozpočtu. Pritom, objekt s riešeniami, ako sú kazetové podhľady, plávajúce podlahy, nerezové zábradlia, či najmodernejšie sociálne zariadenia, by si dnes želala hociktorá banka.
Prvé informácie o tom, že už v lete sa bude škôlka kolaudovať a v septembri začne prevádzku sa ukázali ako optimistické. Necelého pol milióna korún na zariadenie nábytkom sa totiž v štátnej kase nenašlo. "K dnešnému dňu sme pripravení uzatvoriť nájomnú zmluvu so štátom, ale ten nemá na to, aby škôlku zariadil a prevádzkoval. Som z toho sklamaný. Na 99 percent je už isté, že sa v septembri neotvorí a investovaných 9 miliónov ostane stáť. My suplujeme právomoci štátu, nikto nám nedal ani halier a teraz tesne pred cieľom... Takú situáciu, keď sa v štáte predávajú veľké firmy a nenájde sa pol milióna pre deti považujem za hanbu. Možno nám napokon neostane nič iné, ako objekt prenajať súkromným podnikateľom," povedal starosta Bartoš. Netajil, že je sklamaný z vývoja situácie. Pripomenul, že investované prostriedky možno mohli použiť na asfaltové cesty tak, ako v iných obciach. Ľudia ho za rozbité cesty kritizujú a našli sa aj kuvičie hlasy, ktoré by uprednostnili iné potreby obce. Starosta však chcel pre budúce generácie a mladé rodiny Širočanov zmeniť podmienky.
Na našu otázku, či predpokladá, že po reforme verejnej správy dokážu škôlku prevádzkovať z vlastných zdrojov, odpovedal záporne. "Keď na nábytok nemáme teraz, a obec sa finančne vyčerpala, nebudeme mať peniaze ani po reforme." Stavbe bol naklonený aj minister školstva Milan Ftáčnik, lebo ešte vlani starostu ubezpečil, že na zariadenie škôlky nájdu peniaze. Podobne starosta hodnotil aj spoluprácu s prednostom okresného úradu Milanom Benčom, ktorý sa im usiloval pomôcť. Peňazí však nieto a situáciu ešte viac skomplikovali povodne, ktoré spôsobili škody aj v školách v Prešovskom kraji.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
