prvej plastickej mape, či prvej kresbe ceruzkou a rôznych zaujímavostiach. Kto písal v týchto veľhorách od druhej polovice 17. do začiatku 19. storočia?
Prvé literárne spracované informácie o Vysokých Tatrách uvádza vo svojich dvoch dielach DÁVID FRÖHLICH (1595 1648), kežmarský rodák, riaditeľ Kežmarského lýcea cisársko-kráľovský matematik a astronóm, profesor dejepisu a vydavateľ kalendárov.
Ako prvý písomne doložený je jeho výstup, ktorý uskutočnil s dvoma kamarátmi na nemenovaný "najvyšší vrch Karpát" v roku 1615 (pravdepodobne Kežmarský alebo Lomnický štít, nazývaný domorodcami tiež "DEDO".
V latinskej písanej učebnici "MEDULLA GEOGRAFIAE PRACTICAE" vydanej v roku 1639 v Bardejove venuje Tatrám dvadsať riadkov. Tatry opisuje ako "Súčasť Karpát, pásu Sarmatských vrchov, oddeľujúcich Uhorsko od Haliča, Sliezska, Moravy a rakúskeho Zadunajska" s najvyššími hrebeňmi na Spiši, v blízkosti jeho rodiska CEASAREOPOLIS Kežmarku, nazývanými Kežmarské vrchy, alebo Snežné pohorie. Slovania ich pomenovali "TATRY" alebo "TARCZAL", čo znamená holé a skalnaté hory. Štít, ktorý je obrátený k Liptovskej župe nazývajú okolití obyvatelia KRIVÁŇ, teda volský roh, vyslovuje názor, že "tieto hory sú oveľa divšie a strmšie než talianske, švajčiarske a tirolské Alpy". Sú takmer neschodné, preto ich aj milovníci prírody len zriedka navštevujú. Druhé jeho dielo "BIBLIOTHECA SEN CYNOSURA PEREGRINANTIUM" vydal ako príručku pre turistov v r. 1644.
Fröhlichovým vrstovníkom bol KRISTIÁN AUGUSTINI AB HORTIS (1598 1650), taktiež kežmarský rodák, mestský lekár v Kežmarku a prírodovedec. V roku 1631 založil vo Viedni Dvorskú botanickú záhradu, za čo obdržal od cisára predikát "AB HORTIS". Zapodieval sa plánom založiť prírodovedné múzeum. Skúmal výrobu kosodrevinového a limbového oleja ako liečivého balzamu a jeho terapeutické účinky. Jeho dielo "DE BALSAMO CARPATICO, DE GEMMIS HUNGARICO" z roku 1640 zostalo v rukopise a nezachovalo sa.
V roku 1683 vyšiel nemecky písaný dobrodružný cestopis "UHORSKÝ ČI DÁCKY SIMPLICISSIMUS" s tatranskou tématikou, ktorého autorstvo sa pripisuje sliezskemu hudobníkovi a skladateľovi vratislavskému rodákovi DANIELOVI SPEEROVI (1636 1707), ktorý ako 18-ročný študent chodil po Slovensku. Študoval v Kežmarku a v Levoči. V diele okrem iného farbisto popisuje výstup na nemenovaný tatranský končiar (pravdepodobne Kežmarský štít), ktorého sa za sprievodu miestneho učiteľa zúčastnil so štyrmi spolužiakmi roku 1655. Táto kniha bola ešte v r. 1977 najčastejšie vydávanou knihou s tatranskými vzťahmi v prekladoch do slovenčiny, polštiny a maďarčiny.
Osobitný výraz v histórii propagácie Vysokých Tatier má rodina BUCHHOLTZOVCOV.
JURAJ BUCHHOLTZ starší (1643 1725), sabinovský rodák, učiteľ v Spišských Vlachoch, Dobšinej, Spišskej Sobote, evanjelický farár v Batizovciach a napokon vo Veľkej Lomnici. Znalec Tatier bol účastníkov prvého známeho výstup na Slavkovský štít v r. 1644, ktorý opísal v r. 1714. Je to prvý autor, ktorý uviedol konkrétny názov zdolaného tatranského končiara. V nemecky písanom diele "Široko ďaleko ozývajúce sa Spišské snežné hory" sa rozpisuje o vlastných skúsenostiach a znalostiach Tatier, o ich krásach a využívaní ich pokladov cudzincami. Rukopis z r. 1719 bol vydaný až r. 1897. Jeho rukopis Autobiografia taktiež v nemčine "HISTORICKY RODOPIS" z roku 1704 vyšiel knižne až r. 1924.
Jeho syn JURAJ BUCHHOLTZ mladší (1688 1737), rektor v Paludzi a Kežmarku, prírodovedec, znalec Vysokých a Belanských Tatier, organizátor žiackych exkurzií do hôr, sprievodca zahraničných bádateľov, autor viacerých prírodevedeckých štúdií je prvým autorom ceruzkou kreslenej panorámy Vysokých Tatier z r. 1717. V roku 1783 v 3. dieli "UHORSKÉHO MAGAZÍNU" uverejnil názvoslovie tatranských končiarov a vrchov.
Jeho brat JAKUB BUCHHOLTZ (1696 1759) bol remeselníkom ihlárom. Ako samouk sa zaujímal o tatranskú prírodu. Zbieral nerasty, rastlinky a iné zvláštnosti Tatier. V roku 1746 daroval celú zbierku cisárskemu dvoru. Bol iniciatorom a sprievodcom cisárskej komisie r. 1751, ktorá mala za úkol ich preskúmať z hľadiska výskytu rúd a drahých kovov a spojenie tatranských plies s morom. Táto komisia (ktorá mimochodom dva dni vyčkávala pri niekdajšom Pribylinskom plese v Tichej Doline, či sa morský príliv a odliv prejaví vlnobitím na jeho hladine) vyvrátila povesti o náleziskách zlata a iných kovov ako aj bezodnosti plies v Tatrách. Cestu tejto komisie opísal v nemecky písaných rukopisných prácach v roku 1752.
"Popis čarokrásnych Karpatských Snežných hôr" a "Cesta do pohoria Karpát" vyšli vo Windischovom "Ungarisch magazin" až r. 1783. Jakub Buchholtz bol autorom prvej plastickej mapy Vysokých Tatier. O týchto veľhorách písalo už veľa autorov v rôznych súvislostiach okrem tých, ktorí sú tu uvedení, ešte 27 a určite ich bolo viacej len v rozmedzí troch storočí.
Autor: Svätopluk NOVOTNÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
