PhDr. Klaudia BUGANOVÁ, etnografka Vsl. múzea v Košiciach
Prvé úle - kláty, dudloše, pňaky - vydlabávali z kmeňa lipy, duba, smreka
V encyklopédii sa dočítame, že úle sú umelé príbytky včiel prispôsobené potrebám ich života. Prvé úle boli vydlabané kmene lipy, duba, smreka, ktoré sa na vrchu uzatvorili príklopom a na prednej strane sa vyrezal letáčový otvor. Vo vnútri sa umiestnili 2-3 páry krížnych paličiek na zachytenie a stavbu voštín. Týmto úľom sa hovorilo kláty, dudloše, pňaky. Zdokonaľovali sa tak, že sa dopĺňali rytým otvorom na zadnej strane, aby sa voštiny ľahšie vyberali. Popri klátových úľoch sa už od stredoveku vyskytovali úle pletené, ktoré sa zhotovovali zo slamy. Proti chladu, vlhku a hlodavcom sa zvykli natierať ochrannými nátermi, ktoré tvorila hlina zmiešaná s plevami. Občas sa na nich umiestňovali aj ozdobné prvky. Včelám uľahčovali orientáciu a boli prostriedkom magickej ochrany. Boli veľmi rozšírené a praktické, ľahké, vzdušné a preto ich včelári dlho využívali aj na zber usadených rojov. V polovici 19. storočia sa k nám dostali rámikové úle, ktoré propagoval poľský včelársky odborník J. Dzierzon.
Východoslovenské múzeum uchováva v svojich fondoch úle, ktoré sú unikátnym prejavom ľudového výtvarného umenia. Sú to figurálne typy úľov, ktorých formy zobrazujú mužskú a ženskú postavu v ľudovom oravskom odeve. Vyšli z rúk remeselne zručného rezbára. Ich krásu zvýrazňuje farebný dekór na jednotlivých súčiastkach odevu. Tieto sú natoľko verné, že sa môžeme na nich poučiť, ako v skutočnosti vyzeral mužský a ženský odev obyvateľov dolnej Oravy.
Vzorom pre figurálne úle boli často aj postavy svätcov alebo rehoľníkov. Ako predloha pre úľ poslúžila rezbárovi v 18. storočí podoba františkánskeho mnícha. Hoci takýto úľ pripomína kostolnú sochu, nikdy nestál v sakrálnom priestore, ale naopak niekde v záhrade alebo na lúke a slúžil ako príbytok včiel. Úľ je z lipového dreva, rúcho siahajúce na zem je zafarbené hnedou farbou Figúra je opracovaná zo všetkých strán, je to vlastne trojrozmerná socha zhotovená z dvoch kusov pňa. Letáč je dômyselne umiestnený na ruke mnícha, v ktorej drží mešec. Letáče na úľoch sa vyrezávali v strede postáv, pretože podľa ľudovej poverčivosti je pás človeka - jeho brucho symbolom plodnosti, začínajúceho a rozvíjajúceho sa života.
Každý včelár si v minulosti chcel zabezpečiť prosperitu, množenie a medonosnosť včiel aj pomocou rôznych magických praktík. Niekde sa objavovali na úľoch vlčie papule, aby sa vlastnosti vlka ako dravosť, srdnatosť a výbojnosť preniesli aj na včely. Inde boli známe figurálne úle podoby medveďa, ktorý je považovaný za symbol plodnosti. Doporučovalo sa tiež mazať letáče medvedím sadlom. Zo sakrálnej symboliky sa vyskytujú na úľoch kríže, postavy Svätej Trojice a svätcov. Z nich je to najmä svätý Ambróz, patrón včelárov a ochranca včelínov. Legenda hovorí, že na tvár spiaceho Ambróza si sadol roj včiel a neublížil mu. Zobrazoval sa v biskupskom rúchu s berlou v ruke a so slameným homoľovitým úľom pri nohách. Na Slovensku sa našlo aj niekoľko figurálnych úľov, ktoré predstavujú svätého Jána Nepomuckého. Tento svätec sa "udomácnil" najmä na miestach pri potokoch, riekach, mostoch, na rázcestiach. Často stála jeho soška i vo výklenkoch domov, lebo svätec bol považovaný za ochrancu hospodárstva a úrody. Rezbári vyrezávali z dreva aj úle, ktoré nás prekvapia svojím humorným vzhľadom.
Drevené figurálne úle sú už dnes nahradené modernými typizovanými formami, ale každopádne sa nám cez ne dodnes zachovalo dedičstvo ľudového výtvarného umenia vysokej umeleckej ceny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
